Eucharistia, čiže Najsvätejšia oltárna
sviatosť, je klenot výnimočnej ceny, ktorý Boh daroval ľudstvu.
V Eucharistii je osobne prítomný, hoci skrytý, sám Spasiteľ Ježiš Kristus,
darujúci nám svätosť a spásu. Kódex kánonického práva (KKP) v kán. 897
uvádza: „Najvznešenejšou
sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný,
obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie.“
K ustanoveniu Eucharistie došlo pri Poslednej večeri, teda vôbec prvej svätej omši v dejinách kresťanstva. Ale Spasiteľ už skôr pripravoval ľudí na tento zlomový okamih v dejinách spásy. Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 35).
A potom dodal: „Veru, veru, hovorím vám:
Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný
deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo
a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem
z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil
z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť
naveky“ (Jn 6, 53–59).
Ježiš Kristus pred svojou obetou na kríži
túžil dať veriacim k dispozícii pokrm a nápoj spásy, tú pravú
veľkonočnú hostinu, pri ktorej by veriaci mohli prijímať Kristovo telo
a krv, aby tak dostávali závdavok budúcej slávy nebeskej liturgie. Toto bol
najvážnejší stimul, ktorý viedol Ježiša Krista k rozhodnutiu ustanoviť
Najsvätejšiu oltárnu sviatosť.
Katolíci nemajú nič vzácnejšie a hodnotnejšie,
než je Eucharistia. Veď bez Eucharistie by sa spoločenstvo katolíkov sveta ani
nemohlo nazvať Katolíckou cirkvou v pravom slova zmysle. Bolo by na úrovni
protestantských spoločenstiev, ktoré síce v Krista veria, ale sú ochudobnené o
to najcennejšie, Najsvätejšiu oltárnu sviatosť.
Existencia Eucharistie je najúchvatnejším
prejavom nekonečnej štedrosti Spasiteľa, ktorý nám nezištne dáva takýto vzácny
klenot. Nie tak ako nespravodlivý svet, v ktorom sú materiálne klenoty
najvyššej ceny dostupné len bohatým. Lenže Boh nie je taký ako nespravodlivý
svet. Boh je absolútne spravodlivý. Jeho klenot Eucharistie, ktorý je omnoho
cennejší ako všetky materiálne klenoty tohto sveta, je dostupný úplne všetkým
ľuďom, aj tým najchudobnejším. A aj keď má klenot Eucharistie
nevyčísliteľnú cenu, je ho stále dosť pre každého. Veď Eucharistia sa rodí
kňazskou konsekráciou počas každej svätej omše, keď Kristus, večný veľkňaz
novej zmluvy, sám seba obetuje Bohu pod spôsobmi chleba a vína
prostredníctvom kňaza, ktorý koná in persona Christi (v osobe Krista).
Preto je svätá omša (eucharistická liturgia) vrcholom a stredobodom celého
liturgického života Katolíckej cirkvi.
Pri Premenení dochádza
k transsubstanciácii (prepodstatneniu), teda premene celej podstaty chleba
na Kristovo telo a celej podstaty vína na jeho krv. Prítomnosť Kristovho tela
a krvi v Najsvätejšej oltárnej sviatosti je skutočná a podstatná,
fyzikálna skutočnosť sviatostných spôsobov však ostáva aj po konsekrácii
nezmenená. V Najsvätejšej oltárnej sviatosti je prítomný Kristus so svojím
telom a krvou, ale aj so svojou dušou a božstvom. Kristus je celý
prítomný pod každým zo sviatostných spôsobov. Veriaci, prijímajúci pod obidvoma
spôsobmi, prijíma celého Krista, ale aj veriaci, ktorý prijíma len pod spôsobom
chleba, alebo len pod spôsobom vína, prijíma celého Krista. Ak kňaz láme
konsekrovanú hostiu, v každom kúsku, aj tom najmenšom, je celý Kristus. Po
transsubstanciácii je telo a krv Krista „v Eucharistii trvalo prítomné
a ako Bohu sa mu má preukazovať kult poklony – latrie“ (christianitas.sk).
Boží Syn Ježiš Kristus prichádza k nám pri každej svätej omši. Sýti naše duše chlebom večného života a
nápojom večnej spásy, pretože bez toho by našim dušiam hrozila smrť v hriechu.
Tak ako matka musí kŕmiť svoje malé deti, ktoré si samy nedokážu zaistiť
potravu na záchranu pred telesnou smrťou, tak aj Boh musí zaistiť duchovnú
výživu ľudským dušiam, aby ich zachránil pred duchovnou smrťou.
Ustanovenie Eucharistie malo nám, veriacim
katolíkom, pomôcť postupne sa premieňať na telo a krv Kristovu, pretože sväté
prijímanie vytláča z človeka to pozemské a napĺňa ho nebeskou milosťou. Podľa
veľkého svätca Katolíckej cirkvi sv. Leva Veľkého sa našou účasťou na Kristovom
tele a na jeho krvi premieňame na toho, koho požívame (porov. Każdy potrzebuje Komunii Świętej. 50 cytatów na
temat Eucharystii. In: pch24.pl).
V zmysle týchto slov človek, ktorý s úprimnou túžbou a v stave
posväcujúcej milosti často prijíma telo a krv Pána, je stále menej ľudský a
stále viac božský.
Pri posvätnej hostine svätého prijímania
dochádza k hlbokému spojeniu s Ježišom, veď prijímame jeho samého,
ktorý sa za nás obetoval. Prijímame jeho telo, ktoré nechal ukrižovať, i jeho
krv, vyliatu „za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28).
Nie je to nejaká metaforická, ale pravá hostina, na ktorej sa sám Ježiš Kristus
podáva ako pravý pokrm.
To je však len jedna strana mince. Musíme
vidieť aj jej druhú stranu, ktorá je zdrojom starostí verných pastierov
Katolíckej cirkvi. V niektorých oblastiach, predovšetkým vo vyspelých
krajinách Západu, sa z hromadného pristupovania veriacich k Eucharistii
stal povrchný konformizmus. Mnohí katolíci čoraz viac ignorujú častú spoveď a
prichádzajú na sväté prijímanie v stave ťažkého hriechu. Katolícka cirkev
musí omnoho intenzívnejšie ako doposiaľ zdôrazňovať pri každej možnej
príležitosti nevyhnutnosť čo najčastejšieho pristupovania k sviatosti pokánia.
Je potrebné znovu a znovu pripomínať slova Svätého písma, že ak niekto je
a pije telo a krv Pána v stave ťažkého hriechu, „ten si je a
pije odsúdenie“ (1 Kor 11, 29).
Eucharistia má mnohostranné blahodarné účinky
na veriacich. Stiera všedné hriechy a vytvára ochranu pred možnými
budúcimi smrteľnými hriechmi, posilňuje vo veriacich lásku k Bohu
a blížnemu a navyše im umožňuje priamo sa Krista dotýkať ústami
a jazykom, keď prijíma jeho sväté telo a krv. Najvyššie dobrodenie
Eucharistie však spočíva v tom, že požívaním tela a krvi Spasiteľa v
nás samých rastie Kristus. Ak veriaci prijíma telo a krv Pána v
Eucharistii, Boh v ňom rastie a potláča jeho úbohé, nehodné, hriešne ľudské ja.
Sám Boh neustále pripomína „zábudlivému“ ľudstvu nevyčísliteľnú cenu
daru Eucharistie. Často mimoriadnymi
nevysvetliteľnými udalosťami, eucharistickými zázrakmi. Prvý zdokumentovaný
eucharistický zázrak sa odohral v roku 595 v Ríme za pontifikátu sv.
Gregora I. Veľkého. Jedna žena, pripravujúca „chlieb na konsekráciu, hlasno za prítomnosti
tohto svätého pápeža zapochybovala o zázraku premenenia. Gregor ju nepustil k
sv. prijímaniu a prosil Boha, aby ju osvietil. Pri omši sv. práve ten kúsok,
ktorý ona žena chystala, sa náhle premenil na srdcový sval a krv. Táto relikvia
sa potom zložitou cestou dostala do benediktínskeho opátstva v Andechse v
Nemecku, kde je uctievaná dodnes“ (apologie.info).
Najznámejší eucharistický zázrak sa odohral
okolo roku 700. Jeho dejiskom sa stalo Lanciano v Taliansku. Došlo vtedy
k úplnej premene hostie „na mäso a vína na krv“ (saletinirozkvet.webnode.sk).
Dodnes je zaznamenaných viac ako 120 eucharistických zázrakov. Pritom jeden
eucharistický zázrak bol zaznamenaný aj „v obci Šumice na južnej Morave, kde
pri sv. prijímaní spadla sv. hostia na zem a bola umiestnená v nádobke s vodou.
Aj tu sa vytvorilo tkanivo a krv. Fakultní nemocnice u sv. Anny v Brne už podľa
oficiálneho oznámenia... cirkevných miest potvrdila ich pravosť a krvnú skupinu
AB“ (apologie.info).
Lenže to nie sú všetky zázraky spojené
s Eucharistiou. Sú všeobecne známe a vedecky dokázané prípady ľudí,
ktorí celé desaťročia nekonzumovali nijakú potravu, ale žili len
z každodenného prijímania Eucharistie. Vari najznámejšou z nich bola
bl. Marta Robinová, ktorá takto prežila neuveriteľných 57 rokov. A aj o
nemeckej vizionárke Anne Kataríne Emmerichovej je známe, že žila niekoľko rokov
len z Najsvätejšej oltárnej sviatosti a neprijímala nijaké jedlo, ktoré musia
ľudia bežne konzumovať, aby neumreli hladom. Podobne aj známa bavorská mystička
Terézia Neumannová z Konnersreuthu 36 rokov neprijímala žiadnu potravu,
ale žila len z Eucharistie. A takýchto prípadov zaznamenala história
viac.
Okrem toho existujú aj mnohé prípady nevysvetliteľného duchovného
a telesného uzdravenia ľudí po prijatí Eucharistie. Napríklad o svätom Jánovi z Kríža sa
hovorí, že podaním Eucharistie uzdravil istú Máriu Vichesovú, ktorej zlý duch
nechcel dovoliť vstup do kostola. Ale keď jej „svätý Ján podal Eucharistiu,
úplne sa uzdravila. O svätom Františkovi Saleskom sa zase hovorí, že podávaním
Eucharistie uzdravil viac ako 400 ľudí“ (pastorace.cz).
Nie všetky prípady nevysvetliteľného
uzdravenia ľudí po prijatí Eucharistie sú známe, ale niektoré prípady boli
podrobne zdokumentované, takže o ich hodnovernosti nemožno pochybovať. Na
Veľkú noc roku 1461 došlo k eucharistickému zázraku v katedrále
La Rochelle. Istá pani sa vtedy zúčastnila bohoslužby v tejto katedrále
spolu so svojím hluchonemým synom, ktorý bol veľmi nábožný a s úctou
sledoval počínanie kňaza. Keď kňaz rozdával sv. prijímanie, aj tento hluchonemý
chlapec veľmi túžil prijať Eucharistiu. Uprel na matku túžobný pohľad
a posunkami jej naznačoval, že chce, aby ho priviedla k oltáru. Matka
sa plačúc vzpierala, ale chlapec bol neodbytný. Na kolenách sa približoval „až
k oltáru, kde s rozprestretými rukami túžobným pohľadom prosil kňaza
o udelenie nebeského pokrmu. Kňaz dojatý jeho nesmiernou túžbou mu podal
sväté prijímanie. Sotva sa hostia dotkla jazyka hluchonemého chlapca, vykríkol:
‚Naša pomoc je v mene Pánovom!‘ Prítomní žasli. Matka sa zarazená opýtala:
‚Synu, povedal si niečo? Skutočne vieš hovoriť?‘ ‚Áno, mama, vďaka Bohu,‘
odpovedal uzdravený chlapec a plačúc objal matku. Prítomní obkľúčili
šťastnú matku i syna a blahoželali im. Dojatý kňaz zakončil svätú
omšu slávnostným Te Deum. Každý rok sa 13. apríla v katedrále La Rochelle
spomína a slávi pamiatka tohto zázračne uzdraveného hluchonemého chlapca“
(Haeseleová, M. Eucharistické zázraky. Bratislava: Genezis. 1991. ISBN
80-85220-38-5, s. 96–97).
Iný prípad zázračného uzdravenia po
prijatí Eucharistie je spojený s Pátrom Piom. Talianka Gemma di
Giorgiová, narodená v roku 1939 bez zreničiek, bola slepá až do roku 1947, keď
bola zázračne uzdravená po prijatí Eucharistie z rúk Pátra Pia. Tento prípad
podrobne zaznamenal Renzo Allegri vo svojej knihe, ktorá vyšla na Slovensku pod
názvom Zázraky pátra Pia. V knihe zaznamenal rozhovor, v ktorom mu
spomínaná zázračne uzdravená Talianka opísala, ako k zázraku došlo. Spolu
so svojou starou mamou navštívili San Giavanni Rotondo a vyspovedali sa
u Pátra Pia. Keď si pred ním Gemma kľakla, Páter Pio sa dotkol jej očí
časťou ruky, kde bola stigma, a urobil krížik. Potom sa Gemma začala
pripravovať na sv. prijímanie. Sama o tom vypovedala: „Nebola som ešte na
prvom svätom prijímaní, ale mala som to šťastie, že som ho prijala z rúk
Pátra Pia. Pripravila ma stará mama. Vo chvíli prijímania ma jeden pán zobral
za ruku a priviedol ma pred Pátra Pia, ktorý mi dal prijímanie
a rukami mi urobil druhý raz krížik na očiach“ (Allegri, R.: Zázraky
pátra Pia. Prvé vydanie. Trnava: Dobrá kniha, 2015. ISBN 978-80-7141-959-4,
s. 172).
Od toho momentu sa začala Gemma di Giorgiová
uzdravovať. Jej zrak sa neustále zlepšoval napriek chýbajúcim zreničkám
v jej očiach. Po svojom zázračnom uzdravení začala chodiť do školy,
naučila sa čítať a písať a vďaka Pátrovi Piovi mohla viesť normálny
život.
Podobné prípady, aj keď nie tak veľkolepé, sa
stávajú častejšie, ako by sme mohli bežne predpokladať. O jednom takom
prípade informoval veriacich počas jednej sv. omše v Bazilike Narodenia
Panny Márie vo Vranove nad Topľou kňaz Adrián Průša, ktorý ešte donedávna
pôsobil vo Farnosti Narodenia Panny Márie Vranov nad Topľou – Sever.
Otec Adrián v dobe, keď bol ešte
diakonom, chodieval do nemocnice v Snine, aby rozdával sväté prijímanie
ťažko chorým veriacim. Raz prechádzal okolo JIS a zbadal ležať na posteli
ženu, napojenú na prístroje. Pripadalo mu nevhodné rušiť ťažko chorú pacientku
a tak odišiel na iné izby. Na spiatočnej ceste mu to však nedalo
a predsa len vstúpil na JIS. Pozdravil ležiacu pacientku a opýtal sa jej:
„Čo je s vami?“ Žena, napojená na prístroje, odvetila: „Čakám na vás. Na
sväté prijímanie.“ „Dobre,“ odpovedal diakon, podal jej sväté prijímanie
a odišiel.
Na druhý deň bol znovu v nemocnici
a zašiel aj na JIS, kde ho čakalo prekvapenie. Zbadal ženu, ktorá bola deň
predtým napojená na prístroje, sedieť na posteli s taškami, naplnenými jej
osobnými vecami. Kňaz jej znovu položil otázku: „Tak čo je s vami?“ Žena
mu odvetila: „Idem domov. Keď ste mi včera podali sväté prijímanie, o pol
hodiny neskôr mi srdce naskočilo a dnes mi pani doktorka povedala, že som
zdravá, takže mám uvoľniť posteľ inému pacientovi.“
Zaiste, nie každé sväté prijímanie sa skončí mimoriadnym uzdravením. Je však isté, že pomocou Eucharistie je naozaj
možné liečiť nielen duchovné, ale aj telesné neduhy. Telesné zdravie totiž
súvisí s duchovným. Môžeme dokonca konštatovať, že je možná eucharistická
terapia.
Poľský duchovný P. Mieczysław Piotrowski
v jednom svojom článku spomína lekára, ktorý má pozoruhodné skúsenosti
s aplikáciou eucharistickej terapie. Autor článku doslova píše:
„Nedávno som sa stretol s lekárom, ktorý mi
porozprával, ako lieči svojich pacientov. Počas úvodného rozhovoru, ešte pred
nasadením farmakologickej liečby, svojim pacientom navrhne osobný vzťah s
Bohom. Povzbudí ich, aby blížnym všetko odpustili, aby sa na nikoho nehnevali,
aby skoncovali s okultnými praktikami a predovšetkým aby sa zriekli výčitiek a
hnevu na Boha za to, že sú chorí. Navrhne im, aby sa Bohu poďakovali za túto
skúsenosť a odovzdali mu svoje utrpenie a chorobu. Potom pacienta povzbudí, aby
išiel na spoveď, s úprimnou ľútosťou vyznal Kristovi všetky svoje hriechy,
rozhodol sa zmeniť svoj život k lepšiemu a prijal Krista v Eucharistii“ (translationdirectory.com).
Ako ďalej píše P. Mieczysław Piotrowski, taká
terapia prináša pozoruhodné výsledky. Svedčia o tom nasledujúce riadky
z článku: „Potom mi ukázal lekárske záznamy o nespochybniteľných
uzdraveniach z nevyliečiteľných chorôb. Je to skúsenosť mnohých z jeho
pacientov, ktorí skoncovali s hriechom, zmierili sa s Bohom a odstránili zo
svojho srdca všetko, čo uzdravujúcej Božej láske prekážalo pôsobiť. Videl som
výsledky vyšetrení a röntgenové snímky, zhotovené pred a po uzdravení osôb v
poslednom štádiu nádorového ochorenia, ktoré v ich prípade úplne ustúpilo.
Videl som lekárske záznamy o istom pacientovi, ktorému narástol predtým
vyoperovaný pľúcny lalok, ako aj záznamy o pacientovi, ktorému dorástol
vyoperovaný mozgový lalok. Videl som aj veľa iných prípadov uzdravení, ktoré
veda nedokáže vysvetliť“ (translationdirectory.com).
Skúšajme teda každý deň aplikovať
eucharistickú terapiu. Nemôžeme nič stratiť, naopak, môžeme len získať. Tu, na
tomto svete, aj po skončení našej pozemskej púte. Veď telesné uzdravenie je iba
vonkajším prejavom duchovného uzdravenia.
Karol Dučák
::
Súvisiace články:
Požívaním Eucharistie v nás rastie Kristus
Víťazný kríž Anny Kataríny Emmerichovej
Duchovná rukoväť kardinála Saraha
::
Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.