- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

24. októbra 2024

Katolícka cirkev včera a dnes

 

Karol Dučák
Je naozaj beznádejne zlé všetko, čo sa deje v Katolíckej cirkvi
po Druhom vatikánskom koncile?

Ultrakonzervatívnych katolíkov nie je ťažké identifikovať. Sú všeobecne známi svojimi „ťaženiami“ proti riadnej forme rímskeho rítu a proti Druhému vatikánskemu koncilu. Podľa nich všetko, čo sa deje v Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile, je katastrofou a Katolícka cirkev speje do záhuby. Lenže ak by som mal na základe mojich vlastných skúseností odpovedať na otázku z úvodu tohto článku, musel by som po pravde odpovedať: „V mnohom je na tom Katolícka cirkev horšie, ale v mnohom je na tom lepšie ako pred Druhým vatikánskym koncilom.“

Začnem vo svojom najbližšom okolí a uvediem aspoň zopár príkladov z môjho bydliska Vranova nad Topľou, ktoré sú založené na mojich vlastných skúsenostiach.

V roku 1990 sa z podnetu biskupa Mons. Alojza Tkáča vrátila do Vranova nad Topľou rehoľa pavlínov. V dávnejšej minulosti pavlíni pôsobili v meste, a to od roku 1672, ale v roku 1786 cisár Jozef II. zrušil túto rehoľu na území celej rakúsko-uhorskej monarchie, takže pavlíni museli Vranov nad Topľou opustiť. Až v roku 1990, po vyše dvoch storočiach absencie, sa rehoľa do Vranova nad Topľou vrátila. Keďže tento rád na Slovensku už vyše dve storočia nepôsobil, požiadal Mons. Tkáč pavlínov v Poľsku, aby prišli na Slovensko a pomohli oživiť činnosť rehole u nás. Prvým novodobým pavlínom vo Vranove nad Topľou po vyše dvestoročnej pauze bol nedávno zosnulý otec Leander Tadeusz Pietras z Poľska, neskôr sa tu vystriedali aj ďalší poľskí rehoľníci a pomaly začali pribúdať aj mladí slovenskí pavlíni, dokonca aj rodáci z Vranova nad Topľou a okolia. Postupom času sa táto rehoľa na Slovensku rozrástla a má tu svoju kvázi-provinciu.

Činnosť pavlínov prináša skutočne veľa požehnania. Uveďme aspoň niektoré aktivity tejto rehole. Pavlíni na území slovenskej kvázi-provincie obnovili Bratstvo svätých anjelov strážcov, ktoré je spoločenstvom veriacich a má náboženský a charitatívno-dobročinný charakter. Jeho história sa začala písať už v 17. storočí. Dňa 30. augusta 1624 vydal pápež Urban VIII. v Ríme bulu In supremo Apostolicae dignitatis culmine, ktorou udelil povolenie generálovi a provinciálom pavlínského rádu zakladať pri pavlínskych kostoloch Bratstvá sv. anjelov strážcov pre všetkých veriacich, ale len so súhlasom miestneho ordinára.

Bratstvá spočiatku vznikali iba pri pavlínskych kostoloch. Na prosbu poľského kráľa Žigmunda III. však Urban VIII. vydal 8. októbra 1626 breve Pastoralis aeterni, ktorým udelil generálovi a provinciálom pavlínskeho rádu povolenie erigovať Bratstvá sv. anjelov strážcov „aj pri iných kostoloch pre všetkých veriacich s výslovným súhlasom miestneho ordinára a rektora kostola“ (pavlini.sk).

Bratstvo sv. anjelov strážcov malo v dávnejšej minulosti svojich členov aj na Slovensku, ale po zrušení pavlínskeho rádu Jozefom II. na našom území vymizlo. Až začiatkom augusta roku 2015 o. Arnold Chrapkowski, generálny predstavený pavlínského rádu, obnovil Bratstvo sv. anjelov strážcov v slovenskej kvázi-provincii rádu pavlínov. Jeho protektorom sa stal provinciál o. Martin Lehončák OSPPE. Prví členovia v novodobej histórii Slovenskej republiky vstúpili do obnoveného Bratstva 2. októbra 2015 v Trnave – na sviatok anjelov strážcov. Vo Vranove nad Topľou bolo prvé prijímanie členov do Bratstva sv. anjelov strážcov 15. januára roku 2016, na sviatok sv. Pavla Prvého pustovníka – patriarchu rádu pavlínov. Bratstvo aj naďalej prijíma nových členov a tak sa jeho rady na Slovensku rozrastajú.

Vranovskí pavlíni každoročne organizujú aj pešiu púť z Vranova nad Topľou do Čenstochovej s celkovou dĺžkou cca 400 kilometrov, ktorú dokážu veriaci zvládnuť za necelé dva týždne. Prvá púť sa konala v roku 1991 a potom sa opakovala každý ďalší rok. Niečo také vo farnosti nikdy v histórii nebolo.

Katolícka cirkev vo Vranove nad Topľou však zaznamenala v posledných desaťročiach aj mnohé ďalšie pozitívne zmeny. V roku 1992 bola pôvodne jednotná vranovská rímskokatolícka farnosť rozdelená na štyri menšie farnosti. Samo mesto bolo rozdelené na dve farnosti. V pôvodnom sídle predtým jednotnej farnosti zostala ako alma mater Farnosť Narodenia Panny Márie Vranov nad Topľou – Sever, v ktorej ostala pôsobiť rehoľa pavlínov. Od tejto farnosti sa odčlenila nová Farnosť sv. Františka z Assisi Vranov nad Topľou – Juh. Kostol sv. Františka z Assisi, ktorý si nová farnosť postavila, bol slávnostne konsekrovaný 17. augusta 1997.

Mimoriadnym požehnaním Katolíckej cirkvi vo Vranove nad Topľou bol triumfálny návrat Gréckokatolíckej cirkvi. V meste boli postavené dva nové gréckokatolícke kostoly. V Lomnici, neďaleko Vranova nad Topľou, postavili nový kláštor Najsvätejšej Trojice byzantského obradu, ktorý bol slávnostne konsekrovaný v roku 2008. Sám som urobil rozhovor s matkou predstavenou, ktorý bol uverejnený na Slovensku (porov. priestornet.com) a neskôr aj v českom preklade (porov. fatym.com). A takto by som mohol pokračovať ďalej.

Mnohí ultrakonzervatívni katolíci sa často pýtajú, či aj v súčasnosti veriaci katolíci praktizujú svoju vieru a sviatostný život s takou horlivosťou, ako ich predkovia pred Druhým vatikánskym koncilom. Nuž, musím úprimne odpovedať: „Niektorí áno, niektorí nie.“ Nedávno, 8. septembra 2024, sme mali vo vranovskej Farnosti Narodenia Panny Márie odpustovú slávnosť. V sobotu 7. septembra bolo niekoľko svätých omší. Ja som sa zúčastnil na večernej sv. omši o 18. hodine. Prišiel som pred sv. omšou a bol som príjemne prekvapený tým, čo som videl. Všade stáli zástupy veriacich, ktorí išli na spoveď, pričom spovedalo viac ako pätnásť kňazov. Po sv. omši sa konal mariánsky sprievod ulicami mesta...

No nielen na Slovensku, ale v celom svete zaznamenáva Katolícka cirkev okrem zlých vecí aj mnoho dobrých. Ultrakonzervatívni katolíci nekompromisne kritizujú pápeža Františka. To je v poriadku. Aj ja mám vážne výhrady voči súčasnému pápežovi, hoci ho rešpektujem ako legitímnu hlavu Katolíckej cirkvi. Lenže práve tento pápež v roku 2022 zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, čo bolo prekvapenie pre celý svet.

Ultrakonzervatívci v radoch Katolíckej cirkvi neraz tvrdia, že to dobré v Katolíckej cirkvi bolo pred Druhým vatikánskym koncilom a odvtedy všetko smeruje k záhube. Lenže to je omyl, ktorý sa dá ľahko vyvrátiť. Zaiste, nemožno poprieť isté deformácie, lenže dnešní katolíci zažívajú aj mnohé pozitívne veci a v takom rozsahu, o akom pred Druhým vatikánskym koncilom nemohli ani len snívať. Keďže tých pozitívnych správ je viac, obmedzím sa aspoň na stručný výpočet tých, ktoré majú najväčší význam.

Po Druhom vatikánskom koncile bolo postupne mnoho krajín sveta zasvätených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Niektoré z nich aj opakovane. Len počas jedného dňa, 25. marca 2020, bolo 24 krajín sveta zasvätených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (porov. it.aleteia.org).

A nie je to jediná pozitívna správa z katolíckeho sveta. Mnohí ultrakonzervatívci zrejme vôbec nezaznamenali správu, ktorá je svojím významom vskutku významná. V piatok 7. júna 2024, na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, tureckí biskupi uskutočnili „zasvätenie tureckej katolíckej komunity a celého národa Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu“ (catholicculture.org).

Každý deň prináša okrem smutných správ o zlyhaniach katolíckeho kléru na všetkých úrovniach katolíckej hierarchie vo svete aj mnoho pozitívnych informácií, ktoré dávajú katolíkom nádej do budúcnosti.

V mnohých krajinách sveta je rozsiahla sieť katolíckych televíznych staníc. Tieto stanice vysielajú napríklad modlitby ruženca z Lúrd v priamom prenose. Počas nich sa môžu zjednotiť pri modlitbe ruženca milióny ľudí na celom svete. Kedy pred Druhým vatikánskym koncilom sa mohol takýmto spôsobom zjednotiť prakticky celý svet pri modlitbe ruženca?! Nie menšiu úlohu zohrávajú pri evanjelizácii národov aj početné katolícke rozhlasové stanice a iné masmédiá.

Dokonca už deti sa modlia ruženec spoločne v niekoľkých desiatkach krajín sveta. Mám na mysli akciu „Milión detí sa modlí ruženec“. Táto medzinárodná iniciatíva vznikla v roku 2005 vo Venezuele a je organizovaná pápežskou nadáciou Aid to the Church in Need (ACN). V súčasnom nepokojnom svete táto iniciatíva získava čoraz väčšiu podporu. Tento rok je výnimočný, pretože „prostredníctvom tohtoročnej kampane by sa ACN chcela zapojiť aj do Symfónie modlitieb‘, ku ktorej vyzval pápež František pri príležitosti Roku modlitby 2024 a ktorá by mala slúžiť na prípravu Jubilejného roka 2025“ (tkkbs.sk).

Ako huby po daždi rastú spoločenstvá veriacich. Okrem už spomínaného Bratstva sv. anjelov strážcov sú to ružencové bratstvá atď. Veľkú službu Katolíckej cirkvi robia aj laické a občianske hnutia, ktoré rozhodne stoja za zmienku: Fórum života, Aliancia za rodinu, Modlitby za kňazov a mnohé iné.

Kým kresťanský Západ prežíva ťažkú krízu viery, v iných častiach sveta sa dejú úchvatné veci. Máme Medžugorie, spovednicu sveta a miesto zázrakov, patriace medzi najpozoruhodnejšie fenomény súčasnosti. Prichádzajú sem katolíci za telesným, ale predovšetkým za duchovným uzdravením, lenže na toto požehnané miesto prichádzajú aj masy nekatolíkov, ktorí tu nachádzajú cestu k jedine pravej katolíckej viere. Toľko požehnania sa katolíkom nedostalo nikdy v minulosti.

Počet katolíkov vo svete rastie aj vďaka prílevu inovercov do Katolíckej cirkvi. Židia, protestanti, pravoslávni veriaci, ale aj iní nekatolíci nachádzajú v čoraz väčších počtoch cestu k jedine pravej katolíckej viere. Prekvapujúco vysoké sú počty moslimských konvertitov. Dr. David Garrison, ktorý sa zaoberal výskumom islamu a konverzií moslimov na kresťanstvo, vydal v roku 2014 knihu s názvom A Wind in the House of Islam (Vietor v dome islamu), v ktorej uvádza ohromujúce fakty o masovom prebudení v moslimskom svete. Dr. Garrison na základe svojich výskumov vyjadril presvedčenie, že za dve desaťročia „konvertovalo na kresťanstvo 2 až 7 miliónov bývalých moslimov“ (crosswalk.com).

Takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Nemožno teda akceptovať skepticizmus katolíckych ultrakonzervatívcov a už vonkoncom nie ich partizánsku vojnu proti súčasnej hierarchii Katolíckej cirkvi. Nijaký extrém nemôže priniesť pozitívne ovocie. Ani extrém ultramodernizmu ani extrém ultrakonzervativizmu. Tak ako vždy a všade, aj v Katolíckej cirkvi vždy platilo a nikdy neprestalo platiť: Aurea via media (Zlatá stredná cesta).

Každý extrém je dielom diabla, ktorý sa od počiatku usiluje rozbiť jednotu Kristovho stáda, držiac sa osvedčeného hesla: Divide et impera (Rozdeľ a panuj). Rozhodne by bolo nesprávne poslúžiť diablovi nežiaducou vzburou proti vlastnej Cirkvi.

Súčasná západná civilizácia prežíva hlbokú krízu, ktorá, žiaľ, zasiahla aj Katolícku cirkev na Západe. To však nie je dôvod na rezignáciu a defetizmus. Vyhovárať sa na to, že nemôžeme byť svätí, lebo Druhý vatikánsky koncil... je neakceptovateľné. Takisto vyhovárať sa na to, že nemôžeme byť svätí, lebo pápež František... je taktiež neakceptovateľné.

Cirkev neraz v minulosti prežívala krízu, ale aj v tých najťažších dobách sa rodili veľkí svätci. Práve v období pôsobenia renesančných pápežov, ktorí spôsobili sekularizáciu Cirkvi tej doby, sa zrodil sv. Ignác z Loyoly, ale aj iní veľkí svätci, vďaka ktorým Katolícka cirkev podstúpila reformy, zbavila sa vonkajšieho lesku a vrátila sa k vnútornej zbožnosti.

Ak chceme prispieť k povzneseniu Katolíckej cirkvi, nezačínajme kritikou Druhého vatikánskeho koncilu, pápeža, biskupov, kňazov, ale začnime každý sám od seba. Staňme sa všetci svätými! Veď všetci sme povolaní k svätosti, ako to vyplýva z Prvého listu sv. Petra: „Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý‘“ (1 Pt 1,14–16).

Namiesto kritiky iných sa radšej sami staňme vzormi žiarivej svätosti a vlastným pričinením prispejme k povzneseniu Katolíckej cirkvi. Možnosti sú neobmedzené tak, ako je neobmedzená vôľa tých, ktorí chcú prispieť svojou vlastnou iniciatívou k ušľachtilému dielu. Ako? Modlitbou, sviatostným životom, láskou k blížnym, charitou, angažovanosťou v katolíckych hnutiach a iniciatívach atď. Čím viac svätých katolíckych laikov, tým krajšiu tvár ukáže svetu aj naša Katolícka cirkev.

Katolíckej cirkvi určite nepomôžu útoky proti Druhému vatikánskemu koncilu. Nepomôžu ani útoky na pápeža Františka, ale len modlitby za jeho obrátenie a obrátenie každého jedného z nás. Ostatne, pápež František pri každej príležitosti žiada o modlitby zaňho. Iba obrátenie každého katolíka a vrúcna láska k Bohu a k blížnemu, realizovaná praktickými skutkami, môže našej Katolíckej cirkvi pomôcť prekonať ťažké časy.

Modlime sa teda za obrátenie pápeža Františka, biskupov, kňazov, ale aj za obrátenie ultrakonzervatívnych katolíkov, ba aj za obrátenie každého jedného katolíka na svete. Len potom sa stane Katolícka cirkev žiariacim majákom pre celý svet a milióny nekatolíkov zatúžia stať sa členmi Katolíckej cirkvi. K tomu nech nám všetkým dopomáha Boh, Najsvätejšia Bohorodička Mária, vždy Panna, všetci anjeli i svätí!

 

Karol Dučák


::

Rozhovor s autorom: Bojujme za zachovanie kresťanských a národných koreňov.


::

Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).

2 komentáre:

  1. Dovolím si prispieť trochu iným pohľadom.
    Tak ako v sekulárnej sfére, tak aj v Cirkvi vidíme pozvoľné ustupovanie liberálnej agende. Podstata katolíctva sa čoraz väčšmi stráca pod záľahou kadejakých novôt a inovácií. Vytráca sa posvätnosť a slávnostnosť liturgie (svätá omša sa neraz začína i končí nejakou anekdotou, kňaz sa usiluje zaujať „publikum“, bohopocta je kdesi v úzadí...). Obzvlášť drasticky sa to prejavilo počas koronakrízy, keď boli hygienické pravidlá fakticky postavené vyššie ako pravidlá liturgie. A dalo by sa pokračovať, napríklad o (ne)rešpektovaní katolíckej náuky mnohými ľuďmi, ktorí sa síce považujú za členov Cirkvi, no na ich spôsobe života sa to neprejavuje...
    Bezpochyby platí, že strom poznať po ovocí. Nech si každý úprimne, v hĺbke srdca zodpovie otázku, aké to ovocie posledných desaťročí vlastne je.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný26.10.24

    Prostě Koncilní Humanistická Sekta nemá žádné právo nazývat se katolickou Církví ani vysluhovat její svátosti. Jde dvě různé denominace, dvě různá náboženství. Pokud to někdo nechce vidět, je to čistě jeho boj, který na faktickém stavu věcí nemění ani iota unum.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.