Mons. Štefan Mnoheľ |
Dňa 24. októbra 2024 usporiadala Miestna
organizácia Matice slovenskej pietnu spomienku pri príležitosti 80. výročia
úmrtia Mons. Štefana Mnoheľa. Konala sa pri jeho hrobe na cintoríne
v Poprade – Veľkej. Okrem organizátorov boli na podujatí prítomní členovia
Kresťanského spoločenstva a žiaci štvrtého ročníka Spojenej cirkevnej
školy Jána Pavla II. v Poprade. V úvode zaznela štátna hymna, báseň
a spoločná modlitba. Nasledoval príhovor čestnej predsedníčky MO MS Ľ.
Hrehorčákovej, ktorá priblížila život a dielo tohto vzácneho kňaza.
Štefan Mnoheľ bol rodákom z Oravy, narodil
sa 30. júla 1876 v Novoti. Po základných štúdiách absolvoval štúdium teológie
na Spišskej kapitule, ktoré ukončil v roku 1902. V rokoch tvrdej
maďarizácie sa Mnoheľ statočne zastával Slovákov a celý život sa staral o duchovné
a hmotné povznesenie národa. Znamenalo to jeho neustále presúvanie po
mnohých farnostiach; za deväť rokov ich vystriedal deväť. V Oravskej
Lesnej stihol postaviť krásny kostol svätej Anny. Patril k blízkym
spolupracovníkom kňazov-národovcov Jána Vojtaššáka (boli spolužiaci), ako aj Andreja
Hlinku.
Štefan Mnoheľ podpísal 30. októbra 1918 Deklaráciu
slovenského národa. Od počiatku mu však išlo o národnú rovnoprávnosť,
náboženskú slobodu, ako i dodržiavanie Pittsburskej dohody. Od roku 1920
do roku 1944 bol správcom farnosti v Poprade a práve tu vyoral
najhlbšiu brázdu. V tomto období išlo najmä o založenie slovenského
školstva. V roku 1931 to bola ľudová katolícka škola a v roku
1939 založil Štátnu obchodnú akadémiu v Poprade. Podporoval spolkovú
činnosť – organizáciu katolíckych skautov a Orol, tiež Katolícky kruh.
Významným bolo založenie MO MS v Poprade 27. 11. 1927. V národnostne
zmiešanom meste išlo o spolok milovníkov slovenského národa. Podporoval
vydávanie slovenských kníh, ochotnícke divadelníctvo i jubileá významných
osobností. Bol otcom myšlienky a zároveň staviteľom Kostola Sedembolestnej
Panny Márie, ktorý 8. 9. 1942 posvätil biskup Ján Vojtaššák.
Štefan Mnoheľ zomrel za tragických a dodnes
neobjasnených okolností 25. októbra 1944. V augustových dňoch, po
vypuknutí povstania, ho napadli a zbili do bezvedomia neznámi muži. Na
následky bitky zomrel. Ako kňaz žil asketický život, v úplnej oddanosti
Bohu a svojmu kresťanskému spoločenstvu. Na jeho činnosť by sa mohli
vzťahovať slová žalmistu: „Pane, učiň mu dobro, lebo miloval náš národ
a dom mu postavil.“
Aby sa na tohto statočného kňaza a človeka
nezabudlo, tak 18. 5. 2016, pri 140. výročí jeho narodenia, mu vďační
Popradčania – rodáci odhalili v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie
pamätnú tabuľu. Iniciátorom bol František Horváth. Prispela Matica slovenská
a farské spoločenstvo v Poprade. F. Horváth rovnako podporil aj
osadenie pamätnej tabule Pavlovi Ušákovi-Olivovi v Kvetnici na Kaplnke sv.
Heleny, ktorá bola odhalená 4. 9. 2022.
Mimochodom, F. Horváth, náš vzácny rodák
pochádzajúci z Kvetnice, žije v Mokranci na juhovýchode Slovenska, no
je bytostne spojený s rodným krajom. Podporuje duchovne aj hmotne popradskú
farnosť, osobitne pamiatku na vzácnych kňazov, za čo mu patrí veľká vďaka. Žiaľ,
dnes leží s ťažkou chorobou v nemocnici. Na slávnosť však nezabudol
poslať deťom z cirkevnej školy spomienkové darčeky.
Z pietnej spomienky
Na snímke hlavná organizátorka p. Ľ. Hrehorčáková, vedľa R. Zacher a J. Faix
Pietna slávnosť bola ukončená matičnou hymnou
„Kto za pravdu horí“. K účastníkom sa prihovoril riaditeľ Domu MS
v Spišskej Novej Vsi a predseda MO MS v Poprade Rastislav Zacher.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí prispeli k dôstojnému priebehu podujatia,
najmä Jozefovi Faixovi. Nech pamäť nezabúda!
Tvoja spravodlivosť, Pane, je spravodlivosť večná a zákon Tvoj je
pravda...
Ľudmila Hrehorčáková
Slovensko bolo prosperujúcou krajinou a mestá a obce sa rozvíjali vďaka múdrym a zodpovedným kňazom, ktorí sa obetovali pre Boha i pre človeka. Často v ťažkých podmienkach pracovali na duchovnom poli, na národnom, i v rozličných oblastiach, kultúry, histórie, vedy, hospodárstva a učíli svojim prikladom ľudí ako majú žiť, aby dosiahli večný život a dobre žili aj na zemi. Vďaka za všetkých kňazov minulosti i súčasnosti, ktorí dvíhali človeka i národ z bahna a biedy morálnej a materiálnej a smerovali ho k najvyšším hodnotám. Vďaka aj za Štefana Mnoheľa. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťV Lexikóne katolíckych kňazských osobností Slovenska (Bratislava, Lúč, 2000) som si o Štefanovi Mnoheľovi prečítal:
Odstrániť„Na každom mieste (kde pôsobil) vyvíjal osvetovú činnosť, bojoval proti úžere a alkoholizmu... Úzko spolupracoval najmä s Andrejom Hlinkom a Jánom Vojtaššákom. (...) R. 1918 patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany s programom samobytnosti slovenského národa... R. 1943 dostal titul pápežského komorníka...“
Vcelku pekný medailón, ale o jeho násilnej smrti ani slovo.