ANTIKVARIÁT
Boris Pasternak: Plačúci sad
Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1990
Boli časy, keď existoval Kruh milovníkov poézie – členská edícia vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rámci ktorej vychádzali pekné, hodnotné básnické knižky, zvyčajne doplnené sprievodnými poznámkami, citáciami, fundovaným doslovom, ilustráciami, v solídnom, dá sa povedať reprezentatívnom polygrafickom vyhotovení... Boli také časy, ale už nie sú: edíciu, ako aj väčšinu milovníkov poézie, zmietla z povrchu zemského revolučná víchrica liberálneho konzumu a následného digitálno-progresivistického opojenia. V očiach dnešných „elít“ je poézia poľutovaniahodnou sirotou, ktorej sa sem-tam ujde omrvinka z bohatého stola „kultúrneho priemyslu“.
Na sklonku starých dobrých čias tejto edície
vyšiel v jej edičnom rade výber z poézie Borisa Pasternaka
(1890–1960) s názvom Plačúci sad (zostavil, preložil, kalendárium,
edičnú a bibliografickú poznámku a doslov napísal Teodor Križka).
Kniha zahrňuje verše zo všetkých Pasternakových básnických zbierok,
s výnimkou poém, a umožňuje tak vytvoriť si hodnoverný obraz
o vývine a rozvrstvení jeho lyriky.
Ako sa píše v doslove, Pasternakove básnenie
bolo „výsostne osobné“, napriek tomu poézia, ktorú vytvoril, zachytáva
atmosféru doby, „trvá ako vzdych prelomových čias“. Nad tým je však
bohatý závoj pocitov, nálad a básnických obrazov, najmä prírodných: „Príroda,
ten živý zázrak, Pasternaka ustavične fascinuje... Tvorba je preňho vlastne
priamym vyznaním lásky životu...“ (T. Križka).
V básni Rozchod čítame: „Dosť
prázdnej clivoty! Von pod šíru oblohu!“ Prostredie prírody, krása oblakov,
lesov, briez, švitorenie vtáctva, šumenie dažďa či sneženie – to spolu tvorí „bezhraničný
priestor“, v ktorom sa môžeme cítiť slobodní: „Sme nesmrteľní, na
pár minút / k sviatosti sosien patriaci / a bolesť sa nám musí vyhnúť, /
smrť pre nás dnes nič neznačí...“ (báseň Sosny).
Pravda, „žiť, to nie je poľom prebehnúť“
(Hamlet), život prináša i ťažké chvíle, chvíle bolesti
a skúšok. No vždy sa dá nájsť východisko, alebo aspoň pochopenie, prijatie
toho, čo je nevyhnutné, ako to vyjadruje napríklad báseň V nemocnici:
„Ó, Bože, taký rozrušený / pre slzy Ťa však nevidím. // Je mi tak ťažko
vravieť lampe, / čo matne osvecuje tvár, / že seba a svoj osud chápem /
ako Tvoj nevýslovný dar.“
Napokon, pripomeňme si verše, ktoré azda
najvernejšie odzrkadľujú básnikov postoj k svetu: „Vo všetkom by som sa
chcel / prehrýzť až k dreni. /.../ K zmyslu... k podstate
v hĺbke, v koreni, / do samých dužín...“ Boris Pasternak,
pozoruhodný básnik a autor znamenitého románu Doktor Živago, za
ktorý mu bola udelená Nobelova cena, má pevné miesto v zozname popredných
tvorcov ruskej i svetovej literatúry.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Rozhovor 2+2: odpovedá Teodor Križka
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.