ANTIKVARIÁT
Konstantin Paustovskij: Dávne roky
Bratislava, Mladé letá, 1974
Konstantin Georgijevič Paustovskij (1892–1968) je autorom desiatok prozaických diel. K neprehliadnuteľným patrí šesťzväzková autobiografia Povesť o živote, vydaná v rokoch 1945–63, ktorá je rozsiahlym a obsažným svedectvom nielen o autorovom živote, ale aj o Rusku v časoch veľkých premien a otrasov. Nejde pritom o holú faktografiu, tieto memoáre majú priam románovú podobu, vyznačujú sa prívetivým umeleckým štýlom a bohatou obraznosťou.
Prvá časť, nazvaná Dávne roky, hovorí
o období na prelome 19. a 20. storočia. Rusko bolo monarchiou na čele
s cárom. Spoločenský život sa riadil starými osvedčenými pravidlami, už sa
však začali objavovať revolučné názory, neraz radikálne, spochybňujúce celý
dovtedajší sociálno-politický systém: „Našu vlasť premení len otras. Celé
Rusko treba vyvrátiť naruby, jedine to by pomohlo.“
K. Paustovskij píše: „Vďačne spomínam na
detské očarenia. Naučili ma mnohému.“ Detstvo vtedy bolo celkom iné ako
detstvo dnes: aktívnejšie a dobrodružnejšie, naviazané na rodinu, spojené
s pohybom v prírode. V škole boli žiaci a študenti vedení
k záujmu o literatúru, poéziu, latinčinu, históriu, poznávanie
sveta...
Keď prišiel rok 1905, krajinu zachvátila vlna
vzbúr, štrajkov a nepokojov. Autor tie udalosti vnímal ako gymnazista,
neskôr si uvedomil, že to bola „predzvesť nových búrok“, k čomu
prispela i nešťastná vojna s Japonskom a zahanbujúce neúspechy
ruskej armády: „Samoderžavné Rusko sa rozpadávalo na franforce ako
spráchnivené plátno.“
Paustovskij bol vtedy mladý, plný síl
a elánu. Veril v krajšiu budúcnosť. Pestoval v sebe lásku
k vlasti, rodnej zemi, jazyku. Takto sa vyznal: „Nepoznám krajinu,
ktorá by mala takú nesmiernu lyrickú silu a bola taká dojemne malebná –
s celým smútkom, pokojom a voľnosťou... Jeden život nestačí, aby som
vychutnal všetko čaro, všetku liečivú silu našej ruskej prírody...“
Paustovského literárne obrazy prírody
a krajiny, ako aj ľudí a najrôznejších situácií sú pôsobivé,
plastické, farbisté, vyžaruje z nich básnická energia i nefalšovaná
ľudskosť. Možno povedať, že predsavzatie, ktoré si autor dal už v mladom
veku, keď mu v kyjevskom časopise Rytier vyšla prvá poviedka,
nebolo márne: „Musím sa usilovať, musím pracovať, musím žiť poéziou,
slovom.“ Toto jeho cieľavedomé a vytrvalé úsilie vyústilo do
spisovateľského majstrovstva!
Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok: Zlatá
ruža ako symbol umeleckého diela.
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.