Ťažká doba chaosu a neporiadku

 

Ľudovít Košík

Žijeme v ťažkej a zložitej dobe. Keď v roku 1989 padol u nás socialistický spoločenský systém, robili sme si nádeje o ideálnom živote v ideálnej krajine, že všetko bude už len lepšie. Mnohí sme však vytriezveli z eufórie a ideálov konca roka 1989. Z našich snov sa naplnilo máločo, mnohé sa zmenilo, náš život sa skomplikoval a komplikuje sa ďalej, spoločenské pomery ovplyvňujú náš osobný a rodinný život viac než vtedy. Dnes sme mnohí starí, unavení a problémy, ktoré sme mali vtedy, nahradili problémy nové, existenčné, vzťahové, sociálne. Pribudli nám problémy ako nezamestnanosť, bezdomovectvo, ktoré sme kedysi vôbec nepoznali.

Sľuby ideológov novej doby sa nenaplnili, nielen z objektívnych príčin. Slobody máme čoraz menej. Kam až to s jej obmedzovaním môže zájsť, sme zažili počas tzv. epidémie kovidu; čoraz viac si myslím, že nás ktosi potreboval získať či zneužiť na vlastné či skupinové ciele. Totalitu komunistickú nahradila totalita konzumu, peňazí, moci, prázdnoty...  Za slobodu, ktorú sme získali, draho platíme, sme lákaní do nových foriem otroctva a závislosti, ktoré sa dotýkajú našej podstaty a existencie.

Ak sme vtedy, pred rokom 1989, žili nad pomery, nezodpovedne voči minulosti i budúcnosti, voči iným ľuďom, voči životnému prostrediu, malo to aspoň určité hranice, ale dnes, myslím, je to v miere oveľa vyššej ako vtedy. Sme rozdelení, rozhádaní – jedni proti druhým v rodinách, v obciach, krajinách, ba na celom svete, aj v zamestnaní, v ekonomike, politike, v Cirkvi... Nedokážeme alebo nechceme sa dohodnúť a spoločne kráčať k cieľu, ktorým by mal byť tvorivý, radostný, obetavý, spokojný život, na základe nášho poznania Bohom zjavenej Pravdy, na ktorej naša civilizácia vznikla, vyrástla a fungovala až do súčasnosti.

Žijeme v polarizovanej krajine, kde ten, kto nepatrí k našej názorovej skupine, je naším nepriateľom, ktorého potrebujeme nielen umlčať, ale aj zničiť. Žijeme ohrození vojnou, ktorá sa dotýka našich hraníc, má však viaceré ďalšie ohniská po svete. Jej dôsledky môžu byť veľmi tragické. Žijeme ohrození chudobou a biedou, lebo strácame schopnosť tvoriť a pracovať pre spoločné dobro. Žijeme ohrození vládou mocných a bohatých, ktorí kumulujú čoraz väčšie bohatstvo a moc do svojich rúk a nie sú ochotní sa s ním deliť. Žijeme ohrození prírodou, ktorá sa búri proti nášmu konzumnému spôsobu života a trestá nás rozličnými prírodnými nešťastiami. Žijeme ohrození klamstvom, ktoré zasahuje čoraz silnejšie do nášho života. Žijeme ohrození vlastným egoizmom, pýchou a hlúposťou. A to všetko prináša trpké ovocie.

V súčasnosti sme všetci cez médiá, inštitúcie aj okolie tlačení a manipulovaní k životu, ktorý pohŕda Stvoriteľom sveta i človeka a hodnotami, ktoré človeka budujú ako zdravú osobnosť, schopnú vytvárať hodnoty a udržiavať prirodzené spoločenstvá na základe tisícročiami overených hodnôt. Pohŕdame Bohom, človekom, rodinou, vzdelaním, kultúrou, tradíciou, životom, vierou, teda hodnotami, ktoré napomáhajú šťastný život na zemi i vo večnosti. Spochybňujeme to, čo tisícročia fungovalo a aj v materiálne ťažkých podmienkach dávalo silu  ľudom žiť, tvoriť a obetovať sa.

Chceme sa mať dobre za každú cenu, chceme si užívať a konzumovať. Tak to aj deklarujeme, tomu podriaďujeme všetko a kto nám k takému životu pomáha, toho podporujeme a nasledujeme. Nechceme sa obetovať, nechceme žiť pre druhých, chceme si žiť po svojom, a tak experimentujeme, pričom klameme seba aj iných. Dnes mnohí nevedia, ako majú žiť, strácajú hodnotovú orientáciu, preto sme denne vo svojom okolí svedkami zbytočných tragédií. Mnohým sa nechce pracovať, túžia po pôžitkoch, ak zarobia peniaze, rozflákajú ich na hlúposti, cigarety, alkohol, drogy...

V kríze je celá spoločnosť, rodiny, obce, štáty, Cirkev, morálka, ekonomika, politika, školstvo, kultúra, sociálny systém, zdravotníctvo... Ak sa nespamätáme a nebudeme konať pokánie, tak všetci zahynieme (porov. Lk 13, 3). Čas rýchlo uteká, nevieme, či nám ešte ostáva nejaký na váhanie... Ak nebudeme mať pokoj, lásku, radosť vo svojich srdciach, v rodinách, v Cirkvi, v spoločnosti, tak nebude ani okolo nás, ani vo svete.

Cirkev dve tisícročia učila ľudí a ľudia vedeli, ako sa má žiť. Spoločnými silami vybudovali veľké diela, ktoré dodnes nie sú prekonané, i pri dnešných technických vymoženostiach, v oblasti architektúry,  vedy, umenia, kultúry... Dnes sa všetko pokúšame vtesnať do noriem ekonomiky. Ale aj tak žijeme v dlhoch. Inflácia rastie, klesá hodnota peňazí, rastú dane a poplatky. O morálke a zodpovednosti nechceme počúvať, chceme si ju formovať sami, a tak sa vytráca etika, slušnosť v našich základných vzťahoch. Podobne, ako máme zničenú prírodu, máme aj nefunkčné či komplikované medziľudské vzťahy. Mnohí mladí sú bez nádeje a zdravého životného elánu, mnohé manželstvá sú v rozklade, veľa rodín v kríze, mnohí chorí nedostanú potrebnú lekársku starostlivosť, mnohí starí a na pomoc odkázaní sú bez pomoci a záujmu aj svojich blízkych.

Rozdelení a nespokojní sme aj v Cirkvi, ktorá stráca na sile aj vplyve na život, akoby stratila zo zreteľa trvalé, večné šťastie človeka a sústredila sa len na jeho pozemské blaho a zážitky. Akoby platili Sibyline slová, ktoré si pamätám ešte z detstva: „Kňazi budú blúdiť.“ My však máme Božie Slovo, ktoré je dôležitejšie než názory a ľudská reč niektorých cirkevných predstaviteľov.  Treba viac poslúchať Boha ako ľudí (porov. Sk 5, 29).

Zbavujeme sa zodpovednosti, chceme brať a dostávať, ale nechceme dávať a deliť sa, žijeme nad pomery, ale nechceme primerane za to platiť, chceme veci užívať, ale prácu a zodpovednosť by mali mať  iní... Od iných žiadame veľa, sami chceme dávať málo alebo aj nič.

Preto nech sa nám podarí spamätať sa a konať pokánie za naše hriechy a napraviť ich tým, že budeme žiť podľa Bohom zjavenej Pravdy a prinášať Lásku všade tam, kde nás životné okolnosti privedú. Nech nám Pán Boh v tom pomáha, aby sme mu boli verní aj v tejto dobe chaosu a neporiadku. Aj keď nás mnohí nechápu. On nás neopustí, ak my neopustíme jeho.

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).