Živým byť a živým iba...

 

ANTIKVARIÁT

Boris Pasternak: Vlastnosti vášne

Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1965

Verše Borisa Pasternaka (1890–1960), začlenené do tohto výberu, preložil Laco Novomeský v jazykovej spolupráci s Jánom Ferenčíkom. Básnik Novomeský je zároveň autorom doslovu, v ktorom pod názvom Pasternakove prehry a víťazstvá približuje život a dielo veľkého ruského spisovateľa. Doslov je poznačený dobou svojho vzniku, no napriek tomu prináša zaujímavé informácie a myšlienky (nielen) o poézii, a to v súradniciach života osobného i spoločenského.

B. Pasternak mal svoj svet, svoj osobný vesmír, a jeho básnická tvorba je do značnej miery v tomto svete uzavretá – ako umelecká výpoveď „o osudoch a citovom i zmyslovom živote jednotlivca“ (Novomeský) – a až následne, nepriamo poukazuje na širšie súvislosti ľudského bytia. Prekladateľ dodáva, že nosnými témami Pasternakovej poézie sú „ľudské nálady, pocity, clivota, drámy smútku a jeho premáhania, prchavé okamihy, v ktorých sa ozýva večný čas...“

Ale večnosť je mimo času a priestoru. A čas neúprosne plynie. Preto sa pocity smútku nástojčivo vracajú a obnovujú. Východiskom môže byť láska, krása, prostota, očarenie prírodou... Lyrický subjekt chce „zo srdca vytriasť plané slová“, aby sa očistil a posilnil, vie totiž, že „ľúbiť iných – ťažký údel“, ľúbiť iných znamená v istom zmysle prekonať seba.

Dráma človeka, ktorý si je vedomý svojej životnej úlohy, sa ako žeravá láva prelieva do básne Hamlet. Hamletovská tragika („Na scénu som vyšiel... Na mňa mieri tma a šero nočné...“) sa tu spája s biblickým motívom utrpenia („Abba, otče, ak je trošku možné, odním tento kalich odo mňa...“). Básnická výpoveď speje ku katarzii:

Milujem tvoj prísny zámer s nami.
V svojej role chcem vystúpiť zas.
Teraz sa však hrajú iné drámy,
uvoľni ma preto tento raz.

Umne sú však zoradené dejstvá
s neodvratným koncom z konca ciest.
Som sám. Vôkol bahno farizejstva.
Prežiť život – nie je poľom prejsť.

Báseň Je nedobré mať chýr sa dá označiť za programovú. Boris Pasternak v nej píše, že je hanebné bažiť po sláve, v tvorbe stojí samožertva vyššie ako úspech. Je lepšie ponárať sa do ústrania, do „neznámosti“, ako žiadať a očakávať úspech a prispôsobovať sa akejkoľvek móde. Človek by si mal vždy a za každých okolností zachovať tvár: „A nepripustiť, aby chýbal / čo len rys z tvojej podoby, / no živým byť a živým iba, / kým život koniec zachlopí.“

 

Ján Maršálek

::

Súvisiaci článok:

Človek proti ničote (Na margo života a diela Borisa Pasternaka)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.