Hlinka živý...

 

Martin Lacko (zost.): Andrej Hlinka v poézii

Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2024 (druhé doplnené a rozšírené vydanie)

„Hlinka! – to srdce je nášho rodu.
Hlinka! – to víťaz našej slobody.“
(Andrej Žarnov)

Kňaz, politik, štátnik Andrej Hlinka (1864–1938) patrí k najväčším postavám našich národných dejín. Je preto náležité, že o ňom a na jeho počesť bolo vytvorených mnoho umeleckých, literárnych diel, osobitne básní. A práve takto zameranú básnickú tvorbu predstavuje, respektíve pripomína pomerne rozsiahla antológia, ktorú zostavil historik Martin Lacko.

Ako čítame v úvodnom slove zostavovateľa, antológia vychádza pri príležitosti 160. výročia narodenia Andreja Hlinku. Obsahuje úctyhodný počet 115 básní, napriek tomu je iba výberom: „Nebolo v silách a možnostiach jedného človeka zhromaždiť všetky básne zložené Andrejovi Hlinkovi. To ani nebolo cieľom...“ Ide zrejme o to, aby sa verejnosti ukázal „obraz hlbokej úcty“, ktorú k Hlinkovi prechovávali básnici staršej i novšej doby. Ich menoslov je naozaj pozoruhodný, sú v ňom známi i menej známi, ako aj príležitostní autori; z tých renomovaných spomeňme napríklad Andreja Žarnova, Valentína Beniaka, Pavla Gašparoviča Hlbinu, Janka Silana, Svetloslava Veigla, zo súčasných Ladislava Lajčiaka, Štefana Moravčíka, Jaroslava Rezníka... Pendantom je báseň samého Andreja Hlinku K otčine, ktorou ako mladý bohoslovec reagoval na zrušenie Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií v roku 1887.

Historickú pravdu nemožno zničiť, ona skôr či neskôr vyjde na povrch, i keď má mnohých neprajníkov. V konečnom dôsledku o všetkom rozhoduje Prozreteľnosť. A tak muž, ktorý sa stal otcom aj vodcom národa, „vynoril sa z horúcej magmy dejín“ (Svetloslav Veigl), keď nám šlo o prežitie, aby splnil svoju životnú úlohu, vyjadrenú heslom Za Boha život, za národ slobodu! Veiglove verše neklamú:

„Jak Mojžiš v Božom mene
viedol náš národ púšťou
do zasľúbenej zeme.“

Obohatením publikácie je doslov Františka Vnuka. Nestor slovenskej historiografie vyzdvihuje Hlinkovu zásadovosť, neochvejnosť a obetavosť: „Od prvých rokov svojho dospelého života až po smrť Hlinka sa usiloval o to, aby pracovitý slovenský ľud, z ktorého vyšiel, mohol zaujať také miesto medzi kultúrnymi národmi Európy, aké mu zaslúžene patrí. (...) Burcoval a prebúdzal z pasivity do pozitívnej a plodonosnej práce... Nedal sa odstrašiť presilou ani zlomiť zlobou a násilím protivníka.“ František Vnuk ďalej konštatuje: „Hlinkov pevný postoj, nezlomená vôľa a neochvejná viera mu zaistili vo vďačnom národe také dôstojné postavenie, že to museli – i keď občas s nevôľou – rešpektovať aj jeho politickí a ideoví protivníci...“

Napokon, aby sme zarámcovali túto krátku recenziu, uveďme ešte aspoň dva verše z básne Valentína Beniaka Hlinka živý:

„I keď ho nenávidíš, musíš ho milovať,
bo svedomím ti hýbe, jak biela inovať...“

 

Ján Maršálek

::

Súvisiaci príspevok: Otec národa Andrej Hlinka.

::

Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).