Ľudský údel

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Kedysi sa odporúčala starosť o veci večné, trpezlivosť, vyrovnanosť a obetavosť, so zameraním na dobrý koniec pozemskej púte. V popredí záujmu nebola prítomná chvíľa, ale niečo trváce – najväčšiu hodnotu v ľudských očiach malo to, čo nepodlieha času. Znamenalo to podriadenie sa duchovnému princípu. Život sa realizoval plnením povinností, plnením Božej vôle, a z toho vyplývala radosť a spokojnosť.

::

Už stoickí filozofi v období antiky stotožňovali osud s Prozreteľnosťou. Ona všetko riadi a usporadúva, a to múdro a účelne. Tomuto poriadku sa musí každá bytosť podriadiť. Ak sa človek podriadi dobrovoľne, tak ho osud vedie, ak nie, tak ho vlečie. Preto je múdre a prospešné pokojne prijať nezmeniteľné danosti života: „Preto poriadny a dobrý muž, majúc na pamäti, kto je, odkiaľ prišiel a kým bol stvorený, zameriava svoju pozornosť len na to, ako by svoje miesto riadne a bohabojne vyplnil“ (Epiktetos: Rukoväť, Rozpravy).

Uvažovanie filozofa Epikteta sa v niektorých bodoch zlučuje s kresťanstvom. Aj on považuje Boha za otca ľudí. Boh sa o nás stará a my mu máme slúžiť svojím životom, máme prijímať jeho rozhodnutia, aj keď im mnohokrát nerozumieme, aj keď nám prinášajú bolesť. Tak ako prijímame zdravie, máme prijímať i chorobu, a vôbec všetko, čo prichádza. Odhodlane, s pokorou a pokojom napĺňať svoj údel: „Nereptať, nedať sa zdrviť, statočne a správne očakávať smrť a konať to, čo prikazuje povinnosť“ (Epiktetos: Rukoväť, Rozpravy).

::

Kresťanstvo vnieslo do úvah o zmysle života nové prvky – a začalo ich dôsledne uplatňovať v životnej praxi. V novom svetle dostalo plný zmysel aj utrpenie, ba možno povedať, že utrpenie sa stalo v kresťanstve najvyšším činom – ako mystická účasť na Ježišovom zmiernom utrpení, ktoré vykupuje svet, a prostriedok mravnej dokonalosti. Ľuďom dneška sa to môže zdať neuveriteľné, ale takéto chápanie bolesti a utrpenia viedlo k vzopätiu, bolo zdrojom životnej energie a pôsobilo ako ochranný štít proti ničote. Frustrácia bola neznámym pojmom. Pohľad na večnosť pomáhal človeku správne chápať čas a priestor, v ktorom sa pohyboval.

(Rok 2021)

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci ZÁPISNÍK: Svet bez viery.

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!