 |
| Vlado Gregor |
Povedal kedysi Džingischán, že kto hovorí
pravdu, nezomrie na chorobu. Narodil som sa v tomto ohľade do šťastnej
doby, lebo hoci som si od ranej dospelosti dovolil hovoriť pravdu, ešte žijem.
A aj keď som už chorý, je to dané vekom. Ale viacerí odo mňa starší ľudia mi
hovoria, že taký neporiadok, aký vidia v súčasnosti, nezažili ani za druhej
svetovej vojny.
Ani to, čo sa deje s Cirkvou, respektíve
s náboženstvom vôbec nie je s kostolným ani všeobecným poriadkom. Naša
zodpovednosť je teda veľká – aj nás „tuctových“ kresťanov, a tobôž hierarchov.
Kompetentní a zodpovední by si mali uvedomiť, že zdokonaľovanie spoločenstiev zväčša zabezpečujú nie inštitúcie, či už svetské alebo náboženské, ale svätci a proroci, teda jednotlivci odhodlaní a schopní uvádzať veci na pravdivú, správnu mieru.
Čo sa mňa týka, už dlhé roky hovorím, píšem a
publikujem, ale môj hlas počuť veľmi málo. Verím však tomu, že Boh, ktorému
celý život dôverujem, môj slabý hlas zosilní, možno aj prostredníctvom iných.
Zažil aj videl som veľa bolesti, fyzickej aj psychickej, viackrát som precítil
blízkosť smrti, preto denne ďakujem Bohu za milosť a talenty, ktoré mi daroval.
Pre pochopenie môjho prístupu k životu a
histórii osobnej aj národnej citujem jeden zo svojich „zdrojov“, moju starenku,
narodenú v roku 1910: „Byli tu maďaróni, potom čechoslováci, po nich gardisci a
komunisci a včil sú tu globalisci. Ludé, kerí sa zvykli prezlékat a dycky byli
s hanbú zadobre. A my sme dycky mohli enem cisknút tú svoju káru.“
Je to smutné, ale povýšenosť, nenávisť a
bezohľadný karierizmus bývajú niekedy väčšie a odpornejšie u nábožných ľudí,
ktorí sa považujú za spravodlivejších, ako u tých menších, ba aj väčších
hriešnikov. Tí sa za svoje skutky hanbia a s povzdychmi sa pred Bohom
ospravedlňujú.
História sa vskutku opakuje. Už starodávny
Kazateľ písal o veciach už videných a donekonečna sa opakujúcich... Príď nám,
Pane, opakovane na pomoc!
Vlado Gregor
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Vďaka za krátke ale poctivé zamyslenie nad súčasným stavom spoločnosti. Starí ľudia, ktorí nemali veľa škôl ani žiadne tituly, ale boli múdry. Svoj život vložili do Božích rúk a dokázali vo veľmi ťažkých podmienkach žiť a tvoriť, vychovať deti a pritom ťažko pracovať aby uživili seba i svoje rodiny a pritom dokázali vybudovať aj veľké diela. My by sme mohli pri dnešných výdobytkoch techniky vybudovať tiež veľa ale spoliehame sa len na ľudské riešenia, tými Božími pohŕdame a tak si aj žneme plody svojho egoizmu. Vďaka aj za angažovanie sa viacerých kresťanov pre Božie Kráľovstvo a trápi nás, že tí, ktorí sú platení vo svojich cirkevných úradoch a funkciách robia poskokov mocným tohto sveta konajú tak aby sa im zapáčili a udržali si svoje pozície, pohodlie a platy... S pozdravom. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť