 |
| Ilustračná snímka: Ján Maršálek |
Gabriel Németh
Stromy, ich koruny plné lístia,
všetko je zelené.
Stromy, tráva...
všetko, čo nám dáva leto.
Na dotyk básne
slnko mi v rukách zhasne
a jeho lúče sa stratia v oblakoch...
A potom dážď, ktorý bubnuje
na parapete okna,
a každá kvapka kvapká
do sychravej jesene.
Odrazu obrazy zamknú sa
na dva západy...
Stratia všetky farby a zvädne
popritom les i boľavé spomienky.
Zájdime do kvetnatej záhrady,
potykajme si s ňou.
Pochopme stromy, kým je čas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.