Poézia katolíckej moderny

 

Katolícka moderna – Spomienka na anjela
(vybral a zostavil Daniel Hevier)

Bratislava, Hevi, 1994

Za minulého režimu spisovatelia, ktorí sa svojou tvorbou hlásili ku kresťanskej viere, nemali takmer žiadny priestor na publikovanie. Je preto pochopiteľné a správne, že po zmene podmienok nám, respektíve širšej kultúrnej obci vydavatelia umožňujú spoznať týchto „zabudnutých“ autorov.

Jednou z publikácii, ktoré predstavujú poéziu katolíckej moderny, je antológia z vydavateľstva Hevi. Zostavovateľ Daniel Hevier do nej zaradil verše siedmich básnikov. Aspoň veľmi stručne si ich predstavme.

 

Rudolf Dilong (1905–1986), kňaz, člen františkánskeho rádu, asi najplodnejší autor slovenskej katolíckej moderny, napísal viac ako sto diel. Dlhé roky žil a napokon aj zomrel v emigrácii. Vydal napríklad zbierky: Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, Somnambul, Kde holub doletí.

Ján Haranta (1909–1983), kňaz, básnik, prekladateľ. Študoval teológiu na univerzite v Štrasburgu. Verše začal publikovať časopisecky už ako stredoškolák. Venoval sa aj prekladom z francúzskej poézie. Je autorom básnických zbierok Mystérium baladické, Zem požehnaná, Klienti, V najkrajšej domovine.

Pavol Gašparovič Hlbina (1908–1977), kňaz, básnik, prekladateľ a teoretik. Katolícku teológiu študoval v Prahe. Debutoval zbierkou Začarovaný kruh. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom, motívmi lásky, hľadaním nadpozemského sveta a večnosti.

Paľo Oliva (1914–1941), vlastným menom Pavol Ušák. Teológiu študoval v Trnave, Bratislave a v Spišskej Kapitule. Už v mladom veku sa liečil na tuberkulózu, ktorej aj podľahol. Prvé verše publikoval v časopisoch Prameň, Saleziánske zvesti, Kultúra a Elán. Počas krátkeho života mu vyšla jediná básnická zbierky s názvom Oblaky. Z jeho básní vyznieva smútok, neistota, skepsa.

Janko Silan (1914–1984), vlastným menom Ján Ďurka. Teológiu vyštudoval v Spišskej Kapitule a v roku 1941 bol vysvätený za kňaza. Prvé básne začal písať ako gymnazista. Je autorom mnohých básnických zbierok (Kuvici, Rebrík do neba, Piesne z Javoriny, Úbohá duša na zemi, Oslnenie, Katolícke piesne z Važca a iné).

Svetoslav Veigl (1915–2010), vlastným menom Ferdinand Veigl, kňaz – františkán, študoval na bohosloveckej fakulte v Salzburgu a v Bratislave. Takisto autor mnohých básnických zbierok (Cestami vetrov, Výstup na horu Tábor, Menom ťa neviem osloviť, Kvety na troskách, Mesto na návrší, Hľadanie svetla, Zlatý kľúč, Rodinné rondely, Klopem a volám, Doma pod oknami, Plnosť času a iné).

Gorazd Zvonický (1913–1995), vlastným menom Andrej Šándor, kňaz – salezián. Okrem písanie poézie sa venoval prekladateľstvu, bol editorom edície Lýra. Významný exilový pracovník. Dožil sa pádu komunizmu a po dlhých rokoch navštívil rodné Slovensko. Zomrel v Ríme, ale jeho telesné pozostatky boli prenesené na Národný cintorín v Martine. Niektoré jeho zbierky: Sejba perál, Mýtnik pred Madonou, S ukazovákom na mraku, Prebúdza sa zem, Slnko ma miluje.

 

V antológii nachádzame poéziu smútku, bolesti i očakávaní, ako aj verše presvetlené hlbokým ľudským citom a duchovnosťou... Básnici katolíckej moderny mali za vlády komunistov veľmi ťažké podmienky na svoju tvorbu. Komunistická moc im nepriala, boli umlčiavaní a ostrakizovaní. A náprava veľkých krívd býva ťažká.  Ako napísal autor doslovu básnik Štefan Moravčík, „dokatovaná katolícka moderna čaká na svoje objavenie“. Dodajme, že v istom zmysle čaká doteraz.

 

Robert Hakala

::

Súvisiace články:

Rozlúčka

O rýdzej poézii

Madone

Spevy o kráse Pána