ANTIKVARIÁT
Konstantin Paustovskij: Oceľový prsteň
Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1960
Výber z poviedkovej tvorby Konstantina
Georgieviča Paustovského (1892–1968) s názvom Oceľový prsteň
zostavil a preložil Ondrej Marušiak, ktorý je aj autorom doslovu. Vo
výbere nachádzame prózy tematicky a štýlovo rôznorodé, napísané
v rozličných obdobiach (najstaršia poviedka je z roku 1931, najnovšia
z roku 1955), čo umožňuje poznávať spisovateľov tvorivý vývin, jeho
náhľady na tvorbu i spoločenské dianie.
Paustovského možno nazvať lyrizujúcim a romantizujúcim prozaikom. Charakterizuje ho – povedané slovami O. Marušiaka – „vrúcny vzťah k skutočnosti, veciam a ľuďom“. Príznačnou je v tomto zmysle poviedka, ktorá dala názov celému výberu, predstavujúca láskyplné medziľudské vzťahy, kladný postoj k domovu a k prírode. Protagonistka príbehu premýšľa: „Načo sa náhliť... Kdeže nájdem toľko krásy ako u nás v Mochovom? Pravdu má dedo Kuzma, keď vraví, že náš kraj je naozajstný raj a niet na božom svete krajšieho kúta.“
Autor doslovu ďalej konštatuje: „Máloktorý
spisovateľ dokáže tak ako Paustovskij vyjadriť slovami vôňu trávy, šum vetra,
hukot morskej riavy, mlčanie polí, trblietanie ďalekých hviezd.“ Umelec
vidí pôvab, krásu, hodnotu, pozoruhodnosť i tam, kde iní nič nevidia.
Všíma si premeny krajiny i ľudí, zdanlivé drobnosti, ktoré však
v súhre vytvárajú plastický obraz sveta a obohacujú človeka
o cenné poznanie, robia jeho život plnším. Umelec zaznamenáva poéziu
okamihu, čaro jednoduchosti, krásu prírody: „Nataša otvorila vonkajšie dvere
a zhíkla. V ledva badateľnej hmle sa hneď za prahom blyšťalo okrúhle
svetlé jazero. Odrážali sa v ňom vysoké lesy. Voda na bielom nábrežnom
piesku bola taká čistá, že sa zdala ľahkou, vzdušnou. Spali v nej,
pohybujúc chvostami, malé strieborné ryby...“ (z poviedky Starý čln).
Paustovskij je najsilnejší, umelecky
presvedčivý tam, kde hovorí o Rusku, o jeho šírke a hĺbke,
prírodných scenériách, o hodnote domova, láske k vlasti
a hľadaní šťastia. V národe, v rodnom jazyku, „v hĺbke Ruska“
nachádza pravú inšpiráciu, uchopuje ju a literárne zhodnocuje. Menej
pôsobivé sú poviedky, v ktorých spracúva cudzokrajné, exotické námety –
vtedy akoby unikal od reality. A, pravdaže, z dnešného pohľadu sa javí ako
problematické idealizovanie „sovietskych ľudí“ a prikrášľovanie
súvekých pomerov v Sovietskom zväze, zakomponované do niektorých textov.
V poviedkach Konstantina Paustovského
nedominujú silné príbehy či dramatické postupy, ale skôr pokojné, príťažlivé
nazeranie na každodenný život a nefalšovaná ľudskosť, spojená
s vďačnosťou za každý nový deň. Práve v tom spočíva – ako píše O.
Marušiak – „podmaňujúce čaro“ týchto próz.
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Zlatá ruža ako symbol umeleckého diela
::
Upozornenie:
Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou
uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.