Boj o dušu národa

 

V zlomovom roku 1989 si väčšina národa želala demokraciu – bez prívlastkov, bez straníckeho zafarbenia, jednoducho demokraciu. Postupom času, akosi nebadane, plazivo, došlo k zmene. Za ideál, ba priam nevyhnutnosť sa považuje už nie demokracia, ale „liberálna demokracia“. Z médií hlavného prúdu opakovane zaznieva tvrdenie, že liberálna demokracia nemá alternatívu. Ako sa však ukazuje, predstavy a zámery viacerých „mienkotvorcov“, nadšených propagátorov liberálnej demokracie nie sú veľmi liberálne a dokonca ani demokratické. Toleranciu prejavujú len k svojim vlastným názorom.

::

Aká vlastne má byť tá liberálna demokracia? Jednostranná? Založená na polopravde a mediálnej manipulácii? A aké v nej majú miesto konzervatívci? Kto si privlastňuje právo rozhodovať za iných a triediť ľudí na demokratov a extrémistov?

::

Nestranný pozorovateľ musí nadobudnúť dojem, že dochádza doslova k démonizácii všetkého tradične kresťanského a národného. Slovák akoby sa mal báť byť Slovákom a katolík katolíkom. Zjavne má pravdu Pat Buchanan, keď píše (v knihe Smrť Západu), že v našom civilizačnom okruhu sa vedie vojna o dušu národa i každého jednotlivca. Je to ťaženie neomarxizmu proti kresťanskému mravnému poriadku. Neomarxistickí revolucionári idú tvrdo za svojím cieľom a bezohľadne zneužívajú pojmy ako extrémista, sexista, rasista, homofób či fašista, aby znemožnili svojich oponentov. Podľa P. Buchanana ide o veľa, o charakter a osud našej civilizácie... Ak neprecitneme dnes, zajtra môže byť neskoro.

 

Ján Maršálek

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)