Karol Dučák |
Týmto českým investorom je Roman Staněk,
zakladateľ RIQ Investments a predseda predstavenstva spoločnosti. Podľa
všetkého je to schopný človek, lenže aj jeho schopnosti, ale hlavne
možnosti, sú obmedzené. V prípade sľubovanej záchrany spoločnosti BUKÓZA
Holding, a. s. vo Vranove nad Topľou zrejme svoje schopnosti a možnosti
precenil, a tak sa spoločnosť ocitla pred hrozbou likvidácie. A bude
nesmierna škoda, ak sa tento podnik nepodarí zachrániť. Veď BUKÓZA realizuje
svoju produkciu už takmer sedem desaťročí, od roku 1955, keď fabrika vyrobila
z bukového dreva prvé tony nebielenej buničiny.
BUKÓZA bola v okrese Vranov nad Topľou najväčšou zo všetkých socialistických fabrík. Základný kameň tohto podniku s pôvodným názvom Hencovský drevokombinát bol položený 16. mája 1948 a pri jeho výstavbe pracovalo veľa odborníkov z Čiech, Moravy a Slovenska. Názov fabriky na spracovanie dreva chemickou a neskôr aj mechanickou technológiou sa počas jej histórie niekoľkokrát zmenil a pojem Bukóza sa do názvu spoločnosti po prvý raz dostal v roku 1970. Oficiálne pomenovanie podniku bolo vtedy BUKÓZA, n. p. Vranov nad Topľou, avšak medzi občanmi sa zaužívalo skrátené pomenovanie Bukóza Vranov nad Topľou. Výrobný sortiment závodu sa po jeho uvedení do prevádzky v roku 1955 postupne rozširoval a v roku 1984 zamestnával podnik takmer 3 400 zamestnancov.
Po roku 1989 prešiel podnik búrlivými zmenami. Najvážnejšiu z nich priniesla kupónová
privatizácia, ktorou bol podnik sprivatizovaný. Vznikla Bukóza, a. s. Vranov
nad Topľou s týmito výrobnými divíziami: chemická výroba, píla,
preglejkáreň, energetika a nábytkáreň. V roku 1997 vznikla BUKÓZA Holding,
a. s. s centrálnymi, strategickými, kontrolnými a rozhodovacími
funkciami nad skupinou spoločností novovzniknutého holdingu, ktoré sa zaoberali
spracovaním dreva rôznymi technológiami. Boli to spoločnosti BUKOCEL, a. s.,
BUKÓZA PÍLA, a. s., BUKÓZA PREGLEJKA, a. s. a Bukóza Progres, s. r. o. Nákup
a predaj prevzala nová spoločnosť BUKÓZA Export-Import, a. s. ako
samostatný právny subjekt, ktorý zabezpečoval komplexný obchodný servis a
obchodné aktivity v oblastiach nákupu a predaja pre skupinu výrobných
spoločností holdingu.
Niektoré spoločnosti holdingu však
v tvrdom konkurenčnom boji nedokázali obstáť a postupne zanikli.
Takto zanikla stratová výroba nábytku, preglejok a ukončená bola aj
piliarska výroba. Počet zamestnancov v porovnaní so stavom z roku
1984 sa výrazne znížil, ale vďaka tomu, že sa darilo spoločnosti BUKOCEL, a. s.
ako tzv. komerčnej sulfátovej celulózke, prežila fabrika najhoršie
časy. Lenže aj celulózka spolu s mechanickým spracovaním dreva
a energetikou si vyžadovala veľké investície do modernizácie.
Významný moment pre podnik nastal v roku
2007, keď celulózku odkúpil levický podnikateľ Ján Ďurian. Po jeho príchode
nastalo obdobie zmien a rozvoja fabriky. Nový majiteľ začal realizovať
smelé investičné plány, ale došlo aj k prepúšťaniu zamestnancov. Vďaka
investíciám do modernizácie však nastalo ozdravenie fabriky a rast
výroby.
Lenže v poslednom období sa podnik znovu
zadlžil, až došlo ku kritickej situácii začiatkom roka 2024, keď fabrika nebola
schopná niekoľko mesiacov vyplácať mzdy svojim zamestnancom. To vzbudilo veľkú
nespokojnosť zamestnancov, ktorí pristúpili k protestom. V máji 2024
ponúkol majiteľ svoju spoločnosť zamestnancom za jedno euro, ale nepochodil.
Situácia sa stávala neúnosnou, preto spoločnosť požiadala o pomoc
vládu SR.
Jediným racionálnym riešením situácie sa javil vstup nového investora,
ktorý by spoločnosť aj s dlhom 139 miliónov eur kúpil a zachránil ju
pred zánikom. Aj keď sa zvažoval
vstup viacerých zahraničných investorov, zelenú dostal napokon český investor
Roman Staněk a jeho RIQ Investments. Bola to však, zdá sa, osudná chyba, ktorá
bude s najväčšou pravdepodobnosťou stáť za definitívnym koncom
spoločnosti. Nový vlastník totiž oficiálne prevzal fabriku začiatkom júla 2024,
lenže už v októbri zastavil výrobu celulózy a dokonca prestal
zamestnancom vyplácať mzdy. Na začiatku decembra 2024 sa BUKÓZA Holding, a. s.
ocitla v patovej situácii a podľa slov ministra práce Erika Tomáša
„smeruje do konkurzu“ (infovojna.bz).
Roman Staněk evidentne zlyhal, nedokázal
splniť svoj záväzok priviesť spoločnosť k prosperite. Je síce pravda, že
BUKÓZA Holding, a. s. bola vo veľmi ťažkej situácii, ale Roman Staněk vedel, do
čoho ide. Usvedčujú ho jeho vlastné slová, ktoré povedal v rozhovore pre
Vranovské novinky, uverejnenom 24. júla 2024. Roman Staněk v rozhovore
priznal, že so svojimi spolupracovníkmi už pred vstupom do spoločnosti podrobne
preskúmal situáciu vo fabrike. Svedčia o tom tieto jeho slová:
„Zmapovali sme si trh a následne sme absolvovali rýchle due diligence. S naším
ekonómom a právnikmi sme tu sedeli v papieroch mesiac, plus sme zároveň
komunikovali s veriteľmi“ (vranovske.sk).
BUKÓZA Holding, a.s. teda pre Romana Staněka
nebola terra incognita. Do fabriky vstupoval s elánom a pozitívnymi
očakávaniami, o čom svedčia jeho slová: „Myslím si, že keď tu táto fabrika
fungovala už za komunizmu a má 60-ročnú tradíciu, musí mať potenciál
a miesto na trhu. Celulóza je komodita, ktorá sa hýbe v nejakých
intenciách, presnejšie v 5-ročných cykloch, ale pokiaľ sa fabrika správne
uchytí, reštrukturalizuje zvnútra a správne sa zorganizuje, má potenciál, aby bola
v plusových čiernych číslach“ (vranovske.sk).
Roman Staněk pritom nie je žiaden začiatočník.
Je to podnikateľ, ktorý má viac ako dvadsať rokov skúseností v rôznych oblastiach
podnikania. Jeho RIQ Investments je investičná skupina s vyše 17-ročnou
históriou. Každý záujemca si môže z verejných zdrojov overiť fakty
o situácii tejto investičnej skupiny. RIQ Investments „má trhovú hodnotu
aktív skupiny 4 mld. českých korún, vlastný kapitál 1,7 mld. českých korún a
zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov“ (vranovske.sk).
Ako je možné, že takýto skúsený borec zlyhal?
Nevidím do hlavy Romana Staněka, takže nedokážem posúdiť, či boli príčinou jeho
zlyhania v tomto prípade priveľké oči, precenenie vlastných schopností
a možností, alebo niečo iné. V každom prípade skomplikoval život
stovkám zamestnancov spoločnosti, ktorých budúcnosť je odteraz neistá.
Romanovi Staněkovi možno môže byť BUKÓZA
Holding, a. s. ukradnutá, lenže mne nie. Som lokálpatriot
a v blízkosti tejto fabriky žijem dlhé roky. Sám som v podniku
istú dobu pracoval a môj nebohý otec v nej odpracoval niekoľko desaťročí,
takže tento podnik je do istej miery súčasťou môjho života a len s ťažkým
srdcom sledujem jeho umieranie. A podobný pocit majú tisíce ďalších ľudí,
ktorých rodinní príslušníci alebo oni sami v podniku pracovali a svojou
usilovnou prácou zveľaďovali najväčší priemyselný podnik v okrese.
Teraz sa podľa všetkého spoločnosť nepodarí zachrániť, a to bude
nesmierna škoda. Veď je to jediný
z veľkých socialistických podnikov v okrese Vranov nad Topľou, ktorý
po roku 1989 prežil privatizačné rabovanie a nástup zdivočeného
kapitalizmu.
Mnohí ľudia a rodiny vo Vranove nad Topľou
a okolí prichádzajú o prácu, a tej v tomto regióne nie je
na rozdávanie. Hádam by bolo bývalo lepšie, keby Roman Staněk nechal spoločnosť
BUKÓZA Holding, a. s. na pokoji. Iný investor by bol možno úspešnejší.
Ale aby sa tento článok neskončil lamentovaním
nad rozliatym mliekom, nemôžeme sa uspokojiť len s konštatovaním súčasnej
situácie, ale musíme hľadať východisko. Za seba vidím východisko vo vytvorení
novej štátnej akciovej spoločnosti na troskách spoločnosti BUKÓZA Holding, a.
s. Táto spoločnosť by mohla obnoviť pôvodnú výrobu, na ktorú má všetky
predpoklady: kvalifikovanú pracovnú silu, dostatok suroviny, zabezpečený odbyt.
Bola by nesmierna škoda nevyužiť takúto príležitosť. Veď tých premárnených
príležitostí tu už bolo v posledných desaťročiach neúrekom.
Karol Dučák
::
Rozhovor s autorom: November 1989 – zanechal viac pozitív alebo negatív?
::
Upozornenie:
Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na
nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.