Na „priveľké oči“ českého investora doplatilo veľa Slovákov

 

Karol Dučák

Týmto českým investorom je Roman Staněk, zakladateľ RIQ Investments a predseda predstavenstva spoločnosti. Podľa všetkého je to schopný človek, lenže aj jeho schopnosti, ale hlavne možnosti, sú obmedzené. V prípade sľubovanej záchrany spoločnosti BUKÓZA Holding, a. s. vo Vranove nad Topľou zrejme svoje schopnosti a možnosti precenil, a tak sa spoločnosť ocitla pred hrozbou likvidácie. A bude nesmierna škoda, ak sa tento podnik nepodarí zachrániť. Veď BUKÓZA realizuje svoju produkciu už takmer sedem desaťročí, od roku 1955, keď fabrika vyrobila z bukového dreva prvé tony nebielenej buničiny.

BUKÓZA bola v okrese Vranov nad Topľou najväčšou zo všetkých socialistických fabrík. Základný kameň tohto podniku s pôvodným názvom Hencovský drevokombinát bol položený 16. mája 1948 a pri jeho výstavbe pracovalo veľa odborníkov z Čiech, Moravy a Slovenska. Názov fabriky na spracovanie dreva chemickou a neskôr aj mechanickou technológiou sa počas jej histórie niekoľkokrát zmenil a pojem Bukóza sa do názvu spoločnosti po prvý raz dostal v roku 1970. Oficiálne pomenovanie podniku bolo vtedy BUKÓZA, n. p. Vranov nad Topľou, avšak medzi občanmi sa zaužívalo skrátené pomenovanie Bukóza Vranov nad Topľou. Výrobný sortiment závodu sa po jeho uvedení do prevádzky v roku 1955 postupne rozširoval a v roku 1984 zamestnával podnik takmer 3 400 zamestnancov.

Po roku 1989 prešiel podnik búrlivými zmenami. Najvážnejšiu z nich priniesla kupónová privatizácia, ktorou bol podnik sprivatizovaný. Vznikla Bukóza, a. s. Vranov nad Topľou s týmito výrobnými divíziami: chemická výroba, píla, preglejkáreň, energetika a nábytkáreň. V roku 1997 vznikla BUKÓZA Holding, a. s. s centrálnymi, strategickými, kontrolnými a rozhodovacími funkciami nad skupinou spoločností novovzniknutého holdingu, ktoré sa zaoberali spracovaním dreva rôznymi technológiami. Boli to spoločnosti BUKOCEL, a. s., BUKÓZA PÍLA, a. s., BUKÓZA PREGLEJKA, a. s. a Bukóza Progres, s. r. o. Nákup a predaj prevzala nová spoločnosť BUKÓZA Export-Import, a. s. ako samostatný právny subjekt, ktorý zabezpečoval komplexný obchodný servis a obchodné aktivity v oblastiach nákupu a predaja pre skupinu výrobných spoločností holdingu.

Niektoré spoločnosti holdingu však v tvrdom konkurenčnom boji nedokázali obstáť a postupne zanikli. Takto zanikla stratová výroba nábytku, preglejok a ukončená bola aj piliarska výroba. Počet zamestnancov v porovnaní so stavom z roku 1984 sa výrazne znížil, ale vďaka tomu, že sa darilo spoločnosti BUKOCEL, a. s. ako tzv. komerčnej sulfátovej celulózke, prežila fabrika najhoršie časy. Lenže aj celulózka spolu s mechanickým spracovaním dreva a energetikou si vyžadovala veľké investície do modernizácie.

Významný moment pre podnik nastal v roku 2007, keď celulózku odkúpil levický podnikateľ Ján Ďurian. Po jeho príchode nastalo obdobie zmien a rozvoja fabriky. Nový majiteľ začal realizovať smelé investičné plány, ale došlo aj k prepúšťaniu zamestnancov. Vďaka investíciám do modernizácie však nastalo ozdravenie fabriky a rast výroby.

Lenže v poslednom období sa podnik znovu zadlžil, až došlo ku kritickej situácii začiatkom roka 2024, keď fabrika nebola schopná niekoľko mesiacov vyplácať mzdy svojim zamestnancom. To vzbudilo veľkú nespokojnosť zamestnancov, ktorí pristúpili k protestom. V máji 2024 ponúkol majiteľ svoju spoločnosť zamestnancom za jedno euro, ale nepochodil. Situácia sa stávala neúnosnou, preto spoločnosť požiadala o pomoc vládu SR.

Jediným racionálnym riešením situácie sa javil vstup nového investora, ktorý by spoločnosť aj s dlhom 139 miliónov eur kúpil a zachránil ju pred zánikom. Aj keď sa zvažoval vstup viacerých zahraničných investorov, zelenú dostal napokon český investor Roman Staněk a jeho RIQ Investments. Bola to však, zdá sa, osudná chyba, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou stáť za definitívnym koncom spoločnosti. Nový vlastník totiž oficiálne prevzal fabriku začiatkom júla 2024, lenže už v októbri zastavil výrobu celulózy a dokonca prestal zamestnancom vyplácať mzdy. Na začiatku decembra 2024 sa BUKÓZA Holding, a. s. ocitla v patovej situácii a podľa slov ministra práce Erika Tomáša „smeruje do konkurzu“ (infovojna.bz).

Roman Staněk evidentne zlyhal, nedokázal splniť svoj záväzok priviesť spoločnosť k prosperite. Je síce pravda, že BUKÓZA Holding, a. s. bola vo veľmi ťažkej situácii, ale Roman Staněk vedel, do čoho ide. Usvedčujú ho jeho vlastné slová, ktoré povedal v rozhovore pre Vranovské novinky, uverejnenom 24. júla 2024. Roman Staněk v rozhovore priznal, že so svojimi spolupracovníkmi už pred vstupom do spoločnosti podrobne preskúmal situáciu vo fabrike. Svedčia o tom tieto jeho slová: „Zmapovali sme si trh a následne sme absolvovali rýchle due diligence. S naším ekonómom a právnikmi sme tu sedeli v papieroch mesiac, plus sme zároveň komunikovali s veriteľmi“ (vranovske.sk).

BUKÓZA Holding, a.s. teda pre Romana Staněka nebola terra incognita. Do fabriky vstupoval s elánom a pozitívnymi očakávaniami, o čom svedčia jeho slová: „Myslím si, že keď tu táto fabrika fungovala už za komunizmu a má 60-ročnú tradíciu, musí mať potenciál a miesto na trhu. Celulóza je komodita, ktorá sa hýbe v nejakých intenciách, presnejšie v 5-ročných cykloch, ale pokiaľ sa fabrika správne uchytí, reštrukturalizuje zvnútra a správne sa zorganizuje, má potenciál, aby bola v plusových čiernych číslach“ (vranovske.sk).

Roman Staněk pritom nie je žiaden začiatočník. Je to podnikateľ, ktorý má viac ako dvadsať rokov skúseností v rôznych oblastiach podnikania. Jeho RIQ Investments je investičná skupina s vyše 17-ročnou históriou. Každý záujemca si môže z verejných zdrojov overiť fakty o situácii tejto investičnej skupiny. RIQ Investments „má trhovú hodnotu aktív skupiny 4 mld. českých korún, vlastný kapitál 1,7 mld. českých korún a zamestnáva viac ako 1 000 zamestnancov“ (vranovske.sk).

Ako je možné, že takýto skúsený borec zlyhal? Nevidím do hlavy Romana Staněka, takže nedokážem posúdiť, či boli príčinou jeho zlyhania v tomto prípade priveľké oči, precenenie vlastných schopností a možností, alebo niečo iné. V každom prípade skomplikoval život stovkám zamestnancov spoločnosti, ktorých budúcnosť je odteraz neistá.

Romanovi Staněkovi možno môže byť BUKÓZA Holding, a. s. ukradnutá, lenže mne nie. Som lokálpatriot a v blízkosti tejto fabriky žijem dlhé roky. Sám som v podniku istú dobu pracoval a môj nebohý otec v nej odpracoval niekoľko desaťročí, takže tento podnik je do istej miery súčasťou môjho života a len s ťažkým srdcom sledujem jeho umieranie. A podobný pocit majú tisíce ďalších ľudí, ktorých rodinní príslušníci alebo oni sami v podniku pracovali a svojou usilovnou prácou zveľaďovali najväčší priemyselný podnik v okrese.

Teraz sa podľa všetkého spoločnosť nepodarí zachrániť, a to bude nesmierna škoda. Veď je to jediný z veľkých socialistických podnikov v okrese Vranov nad Topľou, ktorý po roku 1989 prežil privatizačné rabovanie a nástup zdivočeného kapitalizmu.

Mnohí ľudia a rodiny vo Vranove nad Topľou a okolí prichádzajú o prácu, a tej v tomto regióne nie je na rozdávanie. Hádam by bolo bývalo lepšie, keby Roman Staněk nechal spoločnosť BUKÓZA Holding, a. s. na pokoji. Iný investor by bol možno úspešnejší.

Ale aby sa tento článok neskončil lamentovaním nad rozliatym mliekom, nemôžeme sa uspokojiť len s konštatovaním súčasnej situácie, ale musíme hľadať východisko. Za seba vidím východisko vo vytvorení novej štátnej akciovej spoločnosti na troskách spoločnosti BUKÓZA Holding, a. s. Táto spoločnosť by mohla obnoviť pôvodnú výrobu, na ktorú má všetky predpoklady: kvalifikovanú pracovnú silu, dostatok suroviny, zabezpečený odbyt. Bola by nesmierna škoda nevyužiť takúto príležitosť. Veď tých premárnených príležitostí tu už bolo v posledných desaťročiach neúrekom.

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: November 1989 – zanechal viac pozitív alebo negatív?

::

Upozornenie:
Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).