Na trasovisku

 

Politika bez morálky nás uvrhla do krízy. A veda ignorujúca mravné kritériá postupuje od humanizmu k posthumanizmu a následne k transhumanizmu, teda k pretvoreniu ľudí na biorobotov, ktorým bude vládnuť hŕstka „nesmrteľných“. To nie je fantazmagória, ale premyslená stratégia takzvaných globálnych elít, ako o tom píše napríklad Yuval Noah Harari v knihe Homo deus (Bratislava, Aktuell, 2019): „Čoraz viac vedcov a mysliteľov hovorí, že vlajkovou loďou modernej vedy je poraziť smrť a dopriať ľuďom večnú mladosť. (...) Bioinžinieri vezmú staré telo človeka druhu sapiens a cielene prepíšu jeho genetický kód, zmenia prepojenia mozgových štruktúr, pozmenia biochemickú rovnováhu a dokonca vyvinú úplne nové končatiny. Takýmto spôsobom vytvoria nové bytosti blízke bohom...“

S Harariho názormi a prognózami nemusíme súhlasiť, no mali by nás pohnúť k vážnemu zamysleniu. Napokon, ani on sa celkom nestotožňuje s víziami, ktoré predostiera ako pravdepodobné, upozorňuje na riziká, pripomína, že hrozí nárast sociálnej a politickej nerovnosti a nástup orwellovskej totality. Vedecko-technický pokrok je obrovským pokušením: „Všemohúcnosť máme pred sebou, takmer na dosah, ale zároveň je pred nami priepasť úplnej ničoty.“

Celý svet je na trasovisku, ale Slovensko akoby chcelo prvé padnúť do jamy. Močiar globalizmu, naplnený zradnou tekutou modernitou, pohltí každého, kto podľahne vábeniu a dá sa do služieb nového poriadku, spojeného so zoštátnením všetkého, aj ľudských túžob, slobody a zdravia. Boh je vraj mŕtvy a človek nemá dušu, ani vlastnú vôľu, ba ani identitu – všetko sú len biochemické algoritmy. Z takého myšlienkového podhubia vyrastá desivá ideologická konštrukcia novej revolúcie.

 

Ján Maršálek

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)