Nedeľné slovo (302)

 

Ježiš v chráme

„Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme...“ (Lk 2, 41–46)

Z obdobia Ježišovho života, ktoré je pred nami zväčša skryté, vyčnieva jeho návšteva jeruzalemského chrámu vo veku dvanásť rokov. Píše o tom evanjelista Lukáš, zachytávajúc vzácnu epizódu, v ktorej sa osobitým spôsobom ukazuje Ježišovo poslanie.

Jozef a Mária ako nábožní Židia dodržiavali ustanovenia Zákona a pravidelne putovali do chrámu, aby vzdali úctu Všemohúcemu. Takáto púť trvala niekoľko dní. Možno po prvý raz vtedy vzali i Ježiša. Cestou pútnici spievali žalmy, v chráme sa zúčastnili predpísaných obradov a po ich skončení sa vydali na cestu domov. Počas nej sa stalo niečo prekvapujúce. Ježiš sa nepripojil k svojej skupine, ale zostal v Jeruzaleme. Jeho rodičia to zistili až večer. Bolo totiž bežné, že pútnici sa združovali do skupín a nie vždy šla rodina spolu. Evanjelista hovorí: „Nazdávali sa, že je v sprievode“ (Lk 2, 44).

Začali chlapca hľadať, najprv v radoch pútnikov, no neúspešne. Vrátili sa teda plní obáv do Jeruzalema: „Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami“ (Lk 2, 46–47).

Ježišovo božské poslanie bolo a je zastreté tajomstvom, prelamuje totiž všetky ľudské meradlá. Ak chceme aspoň trochu pochopiť jeho učenie, musíme prejaviť pokoru a uvedomiť si veľkosť pravdy, do ktorej nás zasväcuje.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúce: Nedeľné slovo (301).