- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

30. decembra 2024

Zo spomienok saleziánskeho svetobežníka

 

Vojtech Zeman: Saleziánsky svetobežník
(Zo spomienok deväťdesiatročného kňaza)

Bratislava, PV ZPKO, 2024

Vydavateľ (Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja) priniesol na knižné pulty knihu saleziána Vojtecha Zemana, a to pri príležitosti stého výročia príchodu saleziánov na Slovensko. V úvodnom slove sa prihovára kňaz Ján Košiar a v krátkosti čitateľov oboznamuje s prvými krokmi saleziánov na území Slovenska a ich ďalším pôsobením, do ktorého zasiahla „barbarská noc“ z 13. na 14. apríla 1950 (vtedy bolo na Slovensku 286 saleziánov v trinástich komunitách), až po súčasnosť (180 saleziánov, 23 komunít). Pravdaže, pri hodnotení činnosti saleziánov nie je možné obísť ilegálne prechody cez hranice, ktoré organizoval František Reves a blahoslavený Titus Zeman, väzeň komunistického režimu, takým spôsobom do zahraničia odišli 56 saleziáni a po ukončení štúdií sa stali kňazmi. 

V úvode spomienok autor vysvetľuje, že nie je „človek od pera“, ale na naliehanie mnohých priateľov sa podujal zapísať svoje zážitky a skúsenosti. Roky pôsobil v pastoračnej službe pre slovenských emigrantov, od roku 2000 pôsobí ako výpomocný duchovný na Slovensku, najprv v Šaštíne a od roku 2003 v Bratislave na Trnávke. V súčasnosti je druhým najstarším saleziánom.

Vojtech Zeman sa narodil  28. marca 1930 v Novej Bani, kde navštevoval aj základnú a meštiansku školu. Po štúdiu na gymnáziách v Zlatých Moravciach a Leviciach ako 18-ročný vstúpil k saleziánom vo Svätom Beňadiku. Barbarská noc ho zastihla v Hodoch pri Galante. Po internácii v Šaštíne a Podolínci absolvoval „prevýchovu“ v Kostolnej, potom budoval Priehradu mládeže, v auguste 1950 bol prepustený na slobodu.

V Kremnici ukončil gymnázium a mal úmysel študovať na vysokej škole. Predstavení mu navrhli možnosť dokončiť štúdiá v zahraničí, v októbri 1951 sa mu podarilo cez rieku Moravu dostať sa do slobodného sveta. V rokoch 1955 až 1958 študoval teológiu v Córdobe v Argentíne, kde bol 23. novembra 1958 vysvätený za kňaza. Svoje misionárske pôsobenie začal v saleziánskych zariadeniach v Paraguaji. Najprv ako ekonóm gymnázia a poľnohospodárskej školy, od roku 1960 ako duchovný vedúci študentov, v roku 1963 sa stal riaditeľom saleziánskeho gymnázia v Ypacaraí, potom pôsobil na gymnáziu v Concepcióne, kde mal na starosti aj vedenie oratória a pripojenej farnosti na priemyselno-poľnohospodárskej škole v Corenel Oviede.

Na prelome rokov 1966 a 1967 navštívil Slovensko, stretol sa s rodinou a niektorými saleziánmi, v bratislavskom kostole sv. Alžbety slávil slovenské primície. V roku 1966 požiadal o preloženie do Európy, v januári 1969 v Ríme pokračoval v štúdiu, získal licenciát z teológie na Pápežskej lateránskej univerzite a v roku 1971 sa stal misionárom pre Slovákov a Čechov vo Švédsku. Od roku 1980 viedol v Mníchove Slovenskú katolícku misiu a od roku 1992 účinkoval medzi Slovákmi v Paríži, kam nastúpil bez znalosti francúzštiny po Františkovi Revesovi. Už vo Švédsku založil časopis Krajanský pozdrav, v Mníchove ho obohatil o prílohu pre mládež Mladý Slovák a vo Francúzsku pokračoval ako redaktor časopisu La Vie.  Prispieval aj do iných slovenských časopisov v zahraničí.

Vojtech Zeman mal doteraz pestrý a bohatý život. Jeho autentické spomienky čitateľov obohatia o poznatky z pastoračnej práce na dvoch kontinentoch a vo viacerých krajinách. Miestami sa čítajú ako dobrodružný cestopisný román. Sú to spomienky kňaza, ktorý sa celkom vložil do služby Bohu, Cirkvi a ľudí, mládeži a ľuďom, ktorí boli podobne ako on nútení opustiť Slovensko a voliť cestu emigrácie, no na svoje národné korene nechceli zabudnúť, preto okrem slávenia bohoslužieb a vysluhovania sviatostí organizoval duchovné a kultúrne stretnutia, prázdninové a dovolenkové podujatia, vydával časopisy...

Okrem spomienok dona Zemana je súčasťou knihy jeho úvaha Cirkev nie je politická strana, ako aj tri rozhovory s ním, ktoré boli predtým uverejnené časopisecky, ďalej stručný životopis, zoznam literatúry a mnoho fotografií zachytávajúcich jeho pôsobenie.

Nech mu dá Pán Boh ešte zdravia a sily a zachová ho pre dobro Cirkvi i národa, nech odmení jeho celoživotnú pastoračnú službu.

 

Ľudovít Košík


::

Informujeme o užitočných knihách:

Slováci v nemeckých zajateckých táboroch

Kontrarevolučné verše (1944–1945)

Spomienky Gertrúdy Herényiovej na väzenie

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.