Kam kráčaš, slovenská kultúra?

 

Karol Dučák

Nedávno nás šokovali slovenskí umelci i pseudoumelci, členovia Činohry SND, svojím vyhlásením s „kreatívnym“ názvom Netreba nám Netrebko, ktorým protestovali proti pripravovanému koncertu ruskej opernej divy Anny Netrebkovej v SND. Iniciátori vyhlásenia vytýkajú svetoznámej ruskej sopranistke, že je podporovateľkou ruského prezidenta Vladimíra Putina, hoci oni sami v texte svojho vyhlásenia konštatujú, že Anna Netrebková „odsúdila vojnu na Ukrajine či vyhlásila, že nie je členkou žiadnej politickej strany“ (medialne.trend.sk).

Pritom vo vzťahu k súčasnému vojenskému konfliktu na Ukrajine vyslala Anna Netrebková dňa 26. februára 2022 jasné protivojnové posolstvo: „Predovšetkým: Odmietam túto vojnu. Som Ruska a milujem svoju krajinu, ale na Ukrajine mám veľa priateľov a bolesť a utrpenie obyvateľstva mi práve teraz láme srdce. Žiadam ukončenie tejto vojny a chcem, aby ľudia žili v mieri. V to dúfam a v to sa modlím…“ (noveslovo.eu).

Podľa iniciátorov vyhlásenia sú nehorázne aj náklady na realizáciu koncertu vo výške 230 tisíc eur, aj keď Zuzana Tapáková, generálna riaditeľka SND, ubezpečila verejnosť, že vystúpenie bude financované z príspevkov sponzorov a z predaja vstupeniek. Nezaplatí ho teda divadlo, ale súkromné osoby. Lenže – ako sa hovorí – kto chce psa biť, palicu si nájde.

Z kontextu uvedených faktov jasne vyplýva, že protest slovenských „umelcov“ proti pripravovanému koncertu, ktorý sa má konať v apríli tohto roka, má v skutočnosti politické pozadie. Anna Netrebková je totiž Ruska, ktorá miluje svoju vlasť. Vôbec pritom nezavážia fakty, ktoré hovoria o výnimočných kvalitách ruskej opernej divy.

Anna Netrebková patrí medzi najvýznamnejšie hviezdy súčasného operného spevu. Je dokonca považovaná za jednu z najlepších sopranistiek všetkých čias. Rodáčka z Krasnodaru študovala operný spev vo vtedajšom Leningrade (dnešnom Petrohrade) a tam začala svoju hviezdnu kariéru. Dnes jej nevšedný talent oceňujú doma aj v zahraničí, hádam s výnimkou Slovenska. Jej nevšedné umenie oceňujú ikonické operné domy vo svete, vrátane milánskej La Scaly a viedenskej Staatsoper. Rakúska republika jej v roku 2006 udelila štátne občianstvo za „mimoriadne zásluhy“. Časopis Time ju v roku 2007 zaradil medzi sto najvýznamnejších osobností z oblasti umenia a zábavy.

Najviac šokuje, že pod protestným vyhlásením členov činohry SND sú podpísaní aj špičkoví umelci, predovšetkým Emília Vášáryová, Emil Horváth, František Kovár a Jozef Vajda. Lenže títo umelci účinkovali v mnohých divadelných hrách či televíznych inscenáciách ruských a sovietskych autorov za totalitného režimu pred rokom 1989, ale aj po jeho skončení! Chcú teraz títo herci vyškrtnúť zo svojho života celú svoju minulosť? Alebo sa chcú od nej dištancovať? Je nehorázne robiť z kultúry slúžku politiky a je neprípustné ignorovať kultúru ktoréhokoľvek národa kvôli politickým rozhodnutiam vodcov tohto národa. Človek, ktorý si neváži kultúru iného národa, je primitív...

Richard Wagner bol antisemita, ale zároveň geniálny nemecký hudobný skladateľ, ktorého dielo patrí ku klenotom svetového hudobného umenia. Medzi jeho obdivovateľov sa v 20. storočí zaradil aj Adolf Hitler, ktorý dokonca pri jednej príležitosti prehlásil: „Wagner je pre mňa boh, jeho hudba mojím náboženstvom. Chodím na jeho opery ako ostatní do kostola” (operaplus.cz).

A predsa bol Richard Wagner inšpiráciou pre mnohých umelcov a málokto si dovolí spochybniť kvality jeho tvorby. Židia Richarda Wagnera vo všeobecnosti neznášali pre jeho antisemitizmus, ale aj oni rešpektovali jeho osobnosť. Svetoznámy dirigent židovského pôvodu Leonard Bernstein to vyjadril takto: „Nenávidím Wagnera – ale nenávidím ho na kolenách“ (ndr.de).

V protestnom vyhlásení členov Činohry SND je čosi schizofrenické. Chcú trestať sopranistku Annu Netrebkovú za jej ruský pôvod, ale sami účinkujú v dielach ruských klasikov. Veď dokonca aj v súčasnom repertoári SND nachádzame diela velikánov Leva Nikolajeviča Tolstého a Maxima Gorkého (porov. snd.sk).

A tak sa človeku žiada vysloviť otázky: Kam kráčaš, slovenská kultúra? Alebo pseudokultúra? Túži niekto spolitizovať kultúru alebo urobiť z nej slúžku politiky? To už sme klesli až tak hlboko?

Dokonca aj predchádzajúci totalitný režim pred rokom 1989 bol tolerantnejší. Za nášho najväčšieho nepriateľa boli vtedy považované Spojené štáty, ktoré sa dopustili mnohých vojnových zločinov vo Vietname, Chile a na mnohých iných miestach po celom svete. Lenže v našich kinách sa premietali americké filmy, v televízii sa premietali americké seriály a filmy, vydávali sa knihy amerických spisovateľov a mládež vyrastala na anglosaskej hudbe. Ak bolo niečo na predchádzajúcom režime cenné, tak to bola schopnosť vtedajších mocipánov prísne oddeľovať politiku a kultúru USA.

Lenže to, čo dokázal predchádzajúci totalitný režim, nedokáže súčasný pseudodemokratický režim na Slovensku. Príslušník staršej generácie, ktorý prežil nezanedbateľnú časť života v predchádzajúcom i súčasnom režime, si musí klásť znepokojivú otázku: Je naozaj ten súčasný režim lepší ako ten totalitný? Alebo je lepšie položiť si otázku: V čom je súčasný režim lepší a v čom je horší ako predchádzajúci totalitný režim?

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: November 1989 – zanechal viac pozitív alebo negatív?

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).