Karol Dučák |
Nedávno nás šokovali slovenskí umelci
i pseudoumelci, členovia Činohry SND, svojím vyhlásením
s „kreatívnym“ názvom Netreba nám Netrebko, ktorým protestovali proti
pripravovanému koncertu ruskej opernej divy Anny Netrebkovej v SND.
Iniciátori vyhlásenia vytýkajú svetoznámej ruskej sopranistke, že je
podporovateľkou ruského prezidenta Vladimíra Putina, hoci oni sami v texte
svojho vyhlásenia konštatujú, že Anna Netrebková „odsúdila vojnu na Ukrajine či
vyhlásila, že nie je členkou žiadnej politickej strany“ (medialne.trend.sk).
Pritom vo vzťahu k súčasnému vojenskému
konfliktu na Ukrajine vyslala Anna Netrebková dňa 26. februára 2022 jasné
protivojnové posolstvo: „Predovšetkým: Odmietam túto vojnu. Som
Ruska a milujem svoju krajinu, ale na Ukrajine mám veľa priateľov a bolesť
a utrpenie obyvateľstva mi práve teraz láme srdce. Žiadam ukončenie tejto
vojny a chcem, aby ľudia žili v mieri. V to dúfam
a v to sa modlím…“ (noveslovo.eu).
Podľa iniciátorov vyhlásenia sú nehorázne aj náklady na realizáciu koncertu vo výške 230 tisíc eur, aj keď Zuzana Tapáková, generálna riaditeľka SND, ubezpečila verejnosť, že vystúpenie bude financované z príspevkov sponzorov a z predaja vstupeniek. Nezaplatí ho teda divadlo, ale súkromné osoby. Lenže – ako sa hovorí – kto chce psa biť, palicu si nájde.
Z kontextu uvedených faktov jasne
vyplýva, že protest slovenských „umelcov“ proti pripravovanému koncertu, ktorý
sa má konať v apríli tohto roka, má v skutočnosti politické pozadie. Anna
Netrebková je totiž Ruska, ktorá miluje svoju vlasť. Vôbec pritom nezavážia
fakty, ktoré hovoria o výnimočných kvalitách ruskej opernej divy.
Anna Netrebková patrí medzi najvýznamnejšie hviezdy súčasného operného
spevu. Je dokonca považovaná za
jednu z najlepších sopranistiek všetkých čias. Rodáčka z Krasnodaru
študovala operný spev vo vtedajšom Leningrade (dnešnom Petrohrade) a tam
začala svoju hviezdnu kariéru. Dnes jej nevšedný talent oceňujú doma aj
v zahraničí, hádam s výnimkou Slovenska. Jej nevšedné umenie oceňujú
ikonické operné domy vo svete, vrátane milánskej La Scaly a viedenskej
Staatsoper. Rakúska republika jej v roku 2006 udelila štátne občianstvo za
„mimoriadne zásluhy“. Časopis Time ju v roku 2007 zaradil medzi sto najvýznamnejších
osobností z oblasti umenia a zábavy.
Najviac šokuje, že pod protestným vyhlásením
členov činohry SND sú podpísaní aj špičkoví umelci, predovšetkým Emília
Vášáryová, Emil Horváth, František Kovár a Jozef Vajda. Lenže títo umelci
účinkovali v mnohých divadelných hrách či televíznych inscenáciách ruských
a sovietskych autorov za totalitného režimu pred rokom 1989, ale aj po
jeho skončení! Chcú teraz títo herci vyškrtnúť zo svojho života celú svoju
minulosť? Alebo sa chcú od nej dištancovať? Je nehorázne robiť z kultúry slúžku
politiky a je neprípustné ignorovať kultúru ktoréhokoľvek národa kvôli
politickým rozhodnutiam vodcov tohto národa. Človek, ktorý si neváži kultúru
iného národa, je primitív...
Richard Wagner bol antisemita, ale zároveň
geniálny nemecký hudobný skladateľ, ktorého dielo patrí ku klenotom svetového
hudobného umenia. Medzi jeho obdivovateľov sa v 20. storočí zaradil aj
Adolf Hitler, ktorý dokonca pri jednej príležitosti prehlásil: „Wagner je pre
mňa boh, jeho hudba mojím náboženstvom. Chodím na jeho opery ako ostatní do
kostola” (operaplus.cz).
A predsa bol Richard Wagner inšpiráciou
pre mnohých umelcov a málokto si dovolí spochybniť kvality jeho tvorby.
Židia Richarda Wagnera vo všeobecnosti neznášali pre jeho antisemitizmus, ale
aj oni rešpektovali jeho osobnosť. Svetoznámy dirigent židovského pôvodu
Leonard Bernstein to vyjadril takto: „Nenávidím Wagnera – ale nenávidím ho na
kolenách“ (ndr.de).
V protestnom vyhlásení členov Činohry SND je čosi schizofrenické. Chcú trestať sopranistku Annu Netrebkovú za
jej ruský pôvod, ale sami účinkujú v dielach ruských klasikov. Veď dokonca
aj v súčasnom repertoári SND nachádzame diela velikánov Leva Nikolajeviča
Tolstého a Maxima Gorkého (porov. snd.sk).
A tak sa človeku žiada vysloviť otázky:
Kam kráčaš, slovenská kultúra? Alebo pseudokultúra? Túži niekto spolitizovať
kultúru alebo urobiť z nej slúžku politiky? To už sme klesli až tak
hlboko?
Dokonca aj predchádzajúci totalitný režim pred
rokom 1989 bol tolerantnejší. Za nášho najväčšieho nepriateľa boli vtedy
považované Spojené štáty, ktoré sa dopustili mnohých vojnových zločinov vo
Vietname, Chile a na mnohých iných miestach po celom svete. Lenže
v našich kinách sa premietali americké filmy, v televízii sa
premietali americké seriály a filmy, vydávali sa knihy amerických
spisovateľov a mládež vyrastala na anglosaskej hudbe. Ak bolo niečo na
predchádzajúcom režime cenné, tak to bola schopnosť vtedajších mocipánov prísne
oddeľovať politiku a kultúru USA.
Lenže to, čo dokázal predchádzajúci totalitný
režim, nedokáže súčasný pseudodemokratický režim na Slovensku. Príslušník
staršej generácie, ktorý prežil nezanedbateľnú časť života
v predchádzajúcom i súčasnom režime, si musí klásť znepokojivú
otázku: Je naozaj ten súčasný režim lepší ako ten totalitný? Alebo je lepšie
položiť si otázku: V čom je súčasný režim lepší a v čom je horší
ako predchádzajúci totalitný režim?
Karol Dučák
::
Rozhovor s autorom: November 1989 – zanechal viac pozitív alebo negatív?
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Hlučná skupina aktivistov „zachraňuje kultúru“. Mnohí z nich zachraňujú najmä svoju peňaženku, zvykli si už na štedré dotácie z verejných zdrojov a neradi by o ne prišli. Preto sa búria, protestujú, odmietajú zmeny, napríklad vo Fonde na podporu umenia, ktoré by mohli viesť k narušeniu siete ich kamarátskych vzťahov, známostí, protekcií. A do všetkého montujú politiku, navyše, s klapkami na očiach.
OdpovedaťOdstrániť