Čo vieme, čo nevieme

 

Vlado Gregor

Pokúšam sa v tejto búrlivej dobe napísať niečo upokojujúce a celkovo sa usilujem písať tak, aby som nikoho nepohoršil. Ak mi niečo nie je jasné, kladiem otázky... Ak tvrdíme, že nám niečo jasné je, a vieme, že nie je, páchame hriech. Metóda slobodného kladenia otázok sa používala a fungovala aj na univerzitách vo vraj temnom stredoveku. Žiaľ, zdá sa, že teraz to nefunguje. Možno to bude tým, že na dnešných univerzitách už študuje a vyučuje kdekto a učí sa kdečo.

Tragédiou ľudského myslenia je to, že tvrdíme, že niečo vieme, keď to nevieme, a pritom vieme, že to, o čom tvrdíme, že to poznáme, poznať ani nemôžeme. Ako nám to povedal náš svetlý vzor Ježiš Kristus? „O tom dni a hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, ale iba Otec“ (Matúš 24, 36 a Marek 13, 32 ). A netýka sa to len dňa konečného súdu, ale mnohého iného. Obávam sa, že človek vynikne nad ostatnými práve tým, že vie lepšie klamať, fabulovať, podvádzať a vyhovárať sa. Možno aj to je znázornené v slávnom podobenstve o dianí v rajskej záhrade.

Väčšina aj priemerne vzdelaných o tejto realite vie, alebo aspoň tuší, ale ani za svet si to neprizná vo vzťahu k sebe a tobôž k tým, ktorých chce naveky vekov, in saeculo saeculorum, ovládať. Ako to povedal kardinál Caraffa? „Vulgus vult decipi, ergo decipiatur“ (Ľud chce byť klamaný, teda nech je klamaný).

Píšem túto úvahu na výročie prevratu, ku ktorému došlo 25. februára 1948. Ako vždy po takýchto udalostiach prevrátili sa kabáty a mnohým táto udalosť urobila dobre a ešte väčšiemu množstvu ľudí zle. Pretože takéto puče sa vždy udejú prostredníctvom veľkých krívd a klamstiev. Ešte väčšími krivdami a ešte nehoráznejšími klamstvami to však nikdy nenapravíme.

KYRIE ELEISON!

Vlado Gregor

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).