Krížová cesta ruského národa

 

ANTIKVARIÁT

Alexej Tolstoj: Krížová cesta

Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965

Románová trilógia Krížová cesta, zachytávajúca obdobie prvej svetovej a následne občianskej vojny v Rusku, je ústredným dielom spisovateľa Alexeja Nikolajeviča Tolstého (1882–1945). Ktosi ju nazval duchovnou biografiou autora. Vznikala dlho – prvá časť (Sestry) uzrela svetlo sveta v roku 1921, druhá (Osemnásty rok) v roku 1928 a tretia s názvom Pochmúrne ráno v roku 1941. Pravda, prvá časť bola pôvodne samostatným románom, A. Tolstoj ju až neskôr prepracoval a začlenil do plánu trilógie. Prekladateľ Pavel Branko o tom v doslove píše: „Uzavretý román zo súčasnosti (ktorá sa už stačila stať minulosťou) začal sa rozvinovať v historickú epopeju, mohutný obraz kalvárie nie už hŕstky ľudí zmietanej revolúciou, ale celého ľudu ako jej subjektu a hybnej sily.“

Žiada sa podotknúť, že A. Tolstoj žil od jesene 1918 do leta 1923 v emigrácii. Jeho odchod z vlasti bol reakciou na boľševický prevrat: „To, čo sa rozpútalo, zrejme presahovalo všetky umelcove predstavy. Jeho rozpačitý, zdesený pohľad nevidel v tom už očistnú búrku, ale definitívny chaos...“ (P. Branko). A návrat? Ťažko povedať, čo zavážilo viac, či túžba po domove, alebo zmena názoru na revolučné a porevolučné udalosti. Tak či onak, ako obyvateľ Sovietskeho zväzu, ak chcel publikovať, musel k novému komunistickému režimu zaujať kladný postoj.

Z umeleckého hľadiska je Tolstého Krížová cesta rozmerným, bohato štruktúrovaným literárnym opusom s množstvom plastických scén a početnou galériou postáv (fiktívnych aj historických), ktorých životné osudy sú fabulačne obdivuhodne poprepájané. Na jednej strane vidíme nespornú umeleckú kvalitu, na strane druhej nie práve presvedčivý prerod niektorých protagonistov románu z „bielych“ na „červených“. Zhrnuté, podčiarknuté: veľké umenie v službách malej ideovej koncepcie. 

Revolúcia, občianska vojna, násilie, spoločenský rozvrat, bieda, hlad, milióny nešťastných ľudských bytostí... Autor nepopiera desivosť vtedajšieho diania: „Osemnásty rok sa prehnal nad Ruskom ako zúrivý orkán...“ Nastúpil „tvrdý režim teroru“. Revolúcia sa mala stať svetovou a mal byť krvavým úsvitom nových dejín. Mnohí tomu vtedy uverili, mysleli si, že bojujú „za právo celého sveta, aby sa raz navždy skoncovalo s vykorisťovaním človeka človekom“, že „vybudujú v najbližšom čase spravodlivú komunistickú spoločnosť“. A túto myšlienku niesli „na hrotoch bodákov“. Násilie na jednotlivcoch bolo ospravedlňované záujmami celku, proletariátu, širokých ľudových más. Bol to klam, v konečnom dôsledku odsúdený na neúspech, pretože – ako múdro napísal český katolícky autor Jaroslav Durych – „o večnej spravodlivosti nerozhoduje krik a sila a milióny a desiatky miliónov ľudí, ale iba Boh“.

Románová epopeja Alexeja Tolstého o krížovej ceste ruského národa v 20. storočí je pôsobivým, no zároveň varovným svedectvom. Napokon, aj takáto lektúra môže rozšíriť naše poznanie a osvetliť nám históriu ako učiteľku života.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace príspevky:

Človek proti ničote

Nepokojné časy

Výzva na pokánie

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

::

Upozornenie:
Preberanie z tejto stránky je dovolené iba na nekomerčné účely, s podmienkou uvedenia autora a zdroja (priestornet.com).