Náboženské eseje Jaroslava Durycha

 

Jaroslav Durych: Boží bojovníci

Olomouc, Matice cyrilometodějská, 2003

Náboženské eseje českého katolíckeho spisovateľa Jaroslava Durycha (1886–1962), vybrané a usporiadané jeho synom Václavom, sú priamym prejavom autorovho svetonázoru, jeho katolíckeho zmýšľania a pevného ukotvenia v učení Kristovej Cirkvi. Sú to texty o Božích bojovníkoch, o ľuďoch, ktorí dosiahli svätosť, predovšetkým o mučeníkoch za vieru – texty hĺbavé, myšlienkovo čisté a vyzreté.

Životopisy svätých sú prameňom poznania, útechy a povzbudenia. Všetci svätí a blahoslavení „tvoria jednu dôverne spätú a láskou prepojenú Božiu rodinu“. Osobitne dnes, keď je všeobecný zmysel pre najjemnejšie a najvyššie veci povážlivo oslabený, je žiaduce pripomínať si veľké postavy Cirkvi a ich hrdinský zápas o záchranu duší. Napokon, ako pripomína autor, „históriu pred Bohom nerobia vladári, ale svätci“ a „o večnej spravodlivosti nerozhoduje krik a sila a milióny a desiatky miliónov ľudí, ale iba Boh“.

O mučeníctve sa v našich časoch, poznačených sekularizmom, hovorí veľmi málo, akosi ostýchavo alebo s nepochopením až odporom, a to aj medzi veriacimi. Ale skúšky prichádzajú a budú prichádzať, nedá sa im vyhnúť. V eseji Úzke drevo kríža čítame: „Svetská sláva vyžaduje veľký priestor a veľa hmoty... Jej dobyvatelia túžia po kresle širokom, ťažkom, pohodlnom a viditeľnom...“ Oproti tomu kríž nezaberá mnoho miesta, týči sa nahor, do zeme je len zasadený. Kríže sú skromné, vždy a všade sa ich dosť zmestí. Duchovne vyspelý človek si uvedomuje obmedzenosť času a priestoru a neobmedzenosť večnosti a Božieho zákona: „Najvyššie šťastie nemiluje veľké priestory a okázalosť; naopak, čím je mocnejšie, tým väčšmi sa stotožňuje s úzkym drevom kríža...“

Časný život nevylučuje nijaké prekvapenie a povinnosťou človeka je, aby sa snažil v každej skúške obstáť. Kresťanská láska zaväzuje, zároveň dáva silu i jemnosť, schopnosť rozlišovania, a to všetko v súlade s rozumom: „V láske k Bohu je rozum z ľudských schopností najvyšším a najdokonalejším pomocníkom. Dáva zmysel všetkému, na čo sa človek vo vzťahu k Bohu pozrie a čoho sa dotkne.“

Kresťania by nemali očakávať, že nájdu na tomto svete pokoj. „Svetský pokoj by bol znamením veľkého nebezpečenstva,“ píše autor v eseji Krvavý pot, bol by znamením straty viery, znamením sebauspokojenia a prehry. Boj medzi dobrom a zlom neustáva: „S diablom nie je možné ani chvíľkové prímerie. (...) To si majú uvedomiť všetci kresťania, aby nepodľahli klamu.“

Zákon viery nám káže nerobiť kompromisy s týmto svetom. Máme byť pripravení na všetko, i na mučeníctvo. Naša činnosť, naša práca je neprestajne ohrozovaná – žiadna poisťovňa, žiadna koalícia, žiadne medzinárodné usporiadanie nám nezaručí trvalú bezpečnosť, nič na tomto svete nám nedá spoľahlivú, nenarušiteľnú istotu: „V našom prostredí, kde je toľko vecí popletených, je nevyhnutné poukázať na to, že práve cesta, ktorá takmer celkom zarástla tŕním a bodľačím, je jediná cesta skutočnej záchrany...“ Všetko môžeme stratiť, ale ak si zachováme vieru, zvíťazíme!

Autor vzdáva hold misionárom a mučeníkom (osobitnú pozornosť venuje prenasledovaniu kresťanov v Japonsku v 17. storočí), mužom a ženám živej viery. Ukazuje svoju hrdosť na Cirkev. Uvažuje o pravdách viery a ide pritom do hĺbky, poukazujúc na tajomné pôsobenie Prozreteľnosti v dejinách a na hrdinskosť ľudí, ktorí svoj život odovzdali Bohu. Je však realistom, vidí aj biedu a pomýlenosť, krízový stav sveta. „Ľudský rozum zapadol v svojej kritickosti do patologického stavu,“ mnohým sa zdá, že súhlas s akousi politickou väčšinou je „ľahkým krokom“, ktorým dôjdu do neba, dôsledkom je nárast vlažnosti a zbabelosti vo veciach viery, avšak jedinou cestou záchrany je cesta obety.

Jaroslav Durych v svojich esejach osvetľuje slávu Kríža a vznešenosť kresťanstva. Zdôrazňuje, že katolícke vyznanie viery je zároveň vyznaním nádeje a lásky, večnosti a chvály. Jeho syn Václav v doslove vydania medziiným píše o paradoxnej aktuálnosti úvah o mučeníctve: „Môžeme si byť naozaj istí, že nemôže byť nič príšernejšieho než nemecké koncentráky a súostrovie Gulag?“ A dodáva: „Preto, a samozrejme nielen preto, sa mi zdá, že toto tvrdé čítanie má i dnes v našej krajine nezastupiteľné poslanie.“ Vskutku, Kristov kríž je znamením, na ktorom sa lámu dejiny sveta.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Kniha o znameniach konca

Kniha o víťazstve kríža

Duchovná rukoväť kardinála Saraha

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.