O (ne)čítaní

 

Očakávalo sa, že s rastom životnej úrovne bude rásť aj vzdelanostná úroveň a rovnako tak úroveň čitateľskej gramotnosti. Tieto očakávania sa, žiaľ, nenapĺňajú, ba dá sa povedať, že na určitom stupni blahobytu dochádza k regresu, spôsobenému pocitom sebauspokojenia a stratou ideálov. Víťazí mamona a konzumný spôsob života s uprednostňovaním rýchlych riešení a lacnej zábavy.

Záujem o čítanie, osobitne beletrie a náročnejšej odbornej literatúry, upadá, čo prináša celý rad dôsledkov. Presvedčivo o tom píše americký profesor literatúry Mark Bauerlein v knihe Najhlúpejšia generácia. Ľudia ignorujú potrebu a dôležitosť čítania, týka sa to hlavne mladých: „Tvrdá ľahostajnosť voči knihám a čítaniu je úplne novým postojom. Predošlé generácie samozrejme tiež odmietali zadania domácich úloh a len malá časť z nich sa ponárala do intelektuálnych prúdov danej doby, ale žiadna generácia nehlásala agramotnosť (rozhodnutie nečítať napriek schopnosti čítať) ako právoplatné správanie...“

Samozrejme, keď sa človek odvráti od kníh, jeho schopnosť čítať, respektíve čítať s porozumením zakrpatieva. Je to potom bludný kruh: „Študenta s chudobným slovníkom omráčia aj bežné slová, preskakuje tie ťažšie a skončí sa to tým, že znenávidí čítanie“ (M. Bauerlein). Výsledkom býva pologramotnosť. A čo je doslova šokujúce, dnes sa i ľudia na vysokých postoch svojou pologramotnosťou chvália. Známy je prípad istého vplyvného politika, ktorý s úškrnom na tvári hrdo vyhlásil, že v živote prečítal jednu knihu.

 

Ján Maršálek

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)