Tradícia

 

Tradícia je preberanie a odovzdávanie pomyselnej štafety medzi pokoleniami, preberanie a odovzdávanie hodnôt, skúseností, osvedčených spôsobov správania, ako aj viery a kultúry. Pri každom narušení tohto procesu dochádza k destabilizácii a nebezpečným výkyvom v živote jednotlivcov i spoločenstva. Najhoršie sú násilné revolučné zmeny, ktoré tradíciu potláčajú vedome a cielene.

Tradícia, to je i kultúrna pôda (kult a kultivácia), priestor myslenia, konania a medziľudských vzťahov. Prostredníctvom tradície sa uchováva to, čo je ľuďom vzácne, na čom im záleží alebo by malo záležať. V kontinuite života a tradície každá nová generácia prijíma a ďalej zveľaďuje duchovný majetok predchádzajúcich generácií. Je to generačná úloha, priam povinnosť – prijaté treba zveľadiť a odovzdať ďalej.

Ladislav Hanus v knihe Človek a kultúra hovorí o „posvätnom záväzku“ dedičstvo prevziať, naň nadviazať, rešpektovať overené zásady a normy: „Kultúra je – z tohto pohľadu – dedičstvom tradície. A zase tradícia je kultúra v jej dejinnom vývine a raste.“ Tradícia je nevyhnutná, lebo každé živé spoločenstvo potrebuje korene a živnú pôdu, takpovediac životodarný humus, z ktorého rastie. Každé spoločenstvo, pokiaľ nestratilo sebazáchovný inštinkt, dbá na odkaz predkov, cení si tradíciu, čerpá z nej silu a povedomie.

 

Ján Maršálek

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)