Držme sa nádeje

 

Vlado Gregor

Táto moja drobná úvaha je tak trochu nekrológom za milým človekom Teofilom Klasom. Kedysi šéfoval Katolíckym novinám, ako aj ďalší vzdelaný a milý človek Juraj Chovan. Keď vyhral voľby Mikuláš Dzurinda, tak ich odstavili a odvtedy tieto noviny ťažko nazvať katolíckymi...

Doba je teraz veľmi zložitá. Problémy vyriešime len tak, že sa naučíme hovoriť pravdu, alebo sa o to aspoň musíme úprimne snažiť.

Väčšina ľudí nereflektuje svoju zodpovednosť, jednoducho ich to nezaujíma a ani sa na to necítia. V tom spočíva aj akoby oprávnenosť niektorých židov považovať gójov za zvieratá. Je ich tradíciou pestovať si schopnosť abstraktného myslenia, ale si nechcú uvedomiť, že im to zabraňuje chápať konkrétnu realitu... Pripravujú potom strašný osud nielen iným, ale aj sebe... Najvyšší čas spamätať sa!

Priveľké a priskoré očakávania sa vyskytujú v histórii Izraela a aj kresťanstva. A až postupne a nenápadne bývajú korigované. V počiatkoch Cirkvi sa predpokladalo, že Kráľovstvo Božie zavládne veľmi skoro, už tu na zemi. Až postupne sa ukazovalo, že to s tým príchodom Mesiáša nebude také jednoduché. Ale táto nádej je doteraz silná, napríklad u adventistov a svedkov Jehovu. Držme sa jej aj my. Korigujme ju, ako ju korigovali už naši predchodcovia, ale nestrácajme ju, a stále očakávajme...

„Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím“ (Lk 16, 16). „Odo dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt 11, 12).

Takéto texty sa veľmi nerozoberajú, ako ani mnohé iné v histórii tak židovstva, ako aj kresťanstva. Sme teda na jednej lodi, ktorá sa občas potápa, pričom záchrana opakovane prichádza na poslednú chvíľu. Verme teda a dúfajme! DUM SPIRO SPERO.

 

Vlado Gregor

::

Súvisiaci článok: Na rozlúčku s Teofilom Klasom.