Nad básnickou autobiografiou Teofila Klasa

 

Teofil Klas: Pútnikova kapsa

Bratislava, Post Scriptum, 2020

Lyrická poézia „čiaha po zovšeobecňujúcom dojme“, nestavia na faktografii ani na príbehu, chce zachytiť to, čo je za slovami a nad slovami, skutočnosť v nej prechádza transformáciou, niekedy viacnásobnou, takže zobrazuje svet a život síce pravdivo, ale akoby v inej mierke, v inej dimenzii, v inom svetle. Cez prizmu poézie vidno obrazy a scenérie, ktoré sa chcú „vznášať nad vecami a nad časom“. Je preto ťažké napísať lyrickú autobiografiu. Ťažké, no nie nemožné – práve takýto projekt vznikol v tvorivej dielni Teofila Klasa, a napokon nadobudol podobu objemnej knihy, zloženej z piatich zväzkov básní.

V úvodnej poznámke autor objasňuje genézu diela. Keď si začal uvedomovať, že sa ocitá časovo čoraz bližšie k svojej životnej trištvrtestoročnici, skrsla v ňom myšlienka „zrekapitulovať si básnickým spôsobom“ prežité roky. V súvise s tým píše: „Potreboval som si sám niektoré podstatné veci znova pre vlastné uspokojenie vysloviť.“ Pravdaže – v druhom pláne – sa „črtala aj motivácia úžitku pre iných“.

„Zo štruktúr tvary,
zo sfér zvuky.
Tvorivé slová,
tvárne predstavy.“

Básnika od ranej mladosti obkružujú „hovoriace obrazy“. Záleží mu na pravde i na kráse, usiluje sa preto o celostné vnímanie, pestuje „fyziku ducha“. Chce rásť, a to aj vnútorne. No nie všetko prichádza naraz a podľa plánu, život býva plný prekážok a ťažkostí, treba si ním „kliesniť chodník“. Iné je to v mladosti, keď sa človeku svet javí „krásny na počkanie“ a iné v zrelom veku, keď si začína uvedomovať, že sám pred sebou takpovediac nemá na výber.

Poézia dáva možnosť a schopnosť dívať sa na veci z druhej strany. Skrze poéziu „všedné sa premieňa na nevšedné“. Ide o ďalší rozmer ľudského bytia, rozšírenie a obohatenie ducha, prekonávanie neraz ubíjajúcej, stereotypnej každodennosti.

„Zrazu však
vľúbil som sa do Poézie,
tušiac,
že jediná ma v smrti prežije.“

Klasov lyrický subjekt je „vpísaný do štvorca i do kruhu“. Smeruje k syntéze, hľadá optimálne riešenia rôznych životných situácií, podivuhodne a obdivuhodne spája racionálne s poetickým, sapenciálne s emocionálnym, vecné s fantazijným. Stimulovanie fantázie sa odzrkadľuje v jazyku – nie ako nezáväzná hra so slovami, hoci estetický prvok tu má svoju váhu i funkciu, ale ako „čaroslovie“. Životná skúsenosť sa preplieta s básnickou skúsenosťou a autobiografia sa stáva artefaktom.

„Navzdory premenám
a peripetiám
všetko je
v kuse jeden zázrak samý.“

V prúde veršov, poetických obrazov a čarov so slovami nachádzame i niekoľko konkrétnych bodov na časovej osi, čo umožňuje začleniť lyrickú autobiografiu, respektíve jej časti do istých súradníc. Poväčšine však jednotlivosti prechádzajú procesom abstrahovania, až sa niekedy celkom rozplynú v „priestoročase“.

Básne na pomedzí viazaného a voľného verša dávajú autorovi primeraný priestor na realizovanie ambiciózneho tvorivého zámeru. Pravda, nešlo by to bez patričnej znalosti básnického remesla. V tom je však T. Klas majstrom, navyše disponuje vlastným slovným tezaurom, vskutku bohatým a nevšedným. Poukazuje na to i Ján Gallik, keď v doslove píše o Klasovej „špecificky vyprofilovanej slovotvorbe“.

„Azda je krása v mimotvare.
Vzlieta už z leta
srdce varovné.
To dávno archaické staré
je zo závetria nákovne.“

Básnická tvorba T. Klasa poskytuje široké možnosti percepcie a interpretácie. Otvára nám, obrazne povedané, vesmírne šíravy, výšky makrokozmu a hĺbky mikrokozmu. Akokoľvek abstraktná sa javí táto poézia, vonia človečinou. Z tohto aspektu je príznačný zvolený názov Pútnikova kapsa, odkazuje na človeka ako pútnika, kráčajúceho životom len s malou kapsou, s batôžkom viery, snov a nádejí, v túžbe „pracovať na svojom srdci“.

Máme pred sebou mimoriadnu lektúru, nezvyčajné literárne dielo, výsledok vzácneho tvorivého vzopätia. Spolu s autorom môžeme oprávnene povedať, že „vyzreli verše do kytice“. A spolu s J. Gallikom, že ide o kvantitou i kvalitou rozmernú knihu, ktorá potvrdzuje výraznú zásluhu T. Klasa na rozvoji slovenskej duchovno-kresťanskej literatúry, osobitne poézie.

 

Ján Maršálek

(Článok bol pôvodne publikovaný v Literárnom týždenníku č. 15–16/2021.)

::

Súvisiaci príspevok: Za Teofilom Klasom.

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.