Za Teofilom Klasom

 

Teofil Klas

(12. 11. 1940 – 27. 2. 2025)

Život
sa žije v plnej poľnej.
Nemáš sa kedy vracať
späť.

Teofil Klas, majster slova a osobitý básnik i prekladateľ, laureát Ceny Fra Angelica (2005) a Ceny mesta Trnavy za celoživotnú tvorbu (2015), už nie je medzi nami. Jeho dielo sa uzavrelo. Zanechal nám poéziu plnú významov a nevšednej obraznosti, sýtenú krásou a vďačnosťou „večnému Inšpirátorovi“.

Zrazu však
vľúbil som sa do Poézie,
tušiac,
že jediná ma v smrti prežije.

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský) sa narodil 12. novembra 1940 v Trnave. Po maturite nesmel ísť pre kádrové dôvody ďalej študovať. Na dlhé roky sa zamestnal v týždenníku Technické noviny, kde pracoval ako redaktor i sekretár redakcie. Od roku 1985 sa činil aj ako redaktor a člen redakčnej rady samizdatového kresťanského časopisu Rodinné spoločenstvo. Po zmene režimu bol redaktorom a potom šéfredaktorom Katolíckych novín (1990–1993). Neskôr pôsobil vo Vydavateľstve Nové mesto (1995–1997) a ako zástupca šéfredaktora v časopise Kultúra (1997–1999). V nasledujúcom období sa stal tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov (2003–2007) a od roku 2013 až doteraz bol členom jeho Predstavenstva. Pán života a smrti si ho povolal 27. februára 2025. Česť jeho pamiatke! 

Poznámka: Uvedené citáty – dve štvorveršia Teofila Klasa sú z jeho básnickej autobiografie Pútnikova kapsa (Bratislava, Post Scriptum, 2020).

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Zažíhanie poézie

Na orbity

Poetické spektrum