Náboženstvo zo supermarketu (?)

 

Konzumná spoločnosť sa napohľad javí ako fungujúca a úspešná, stojí však na vratkých základoch a v jej vnútri prebiehajú rozkladné procesy. Poukazujú na to nielen kresťania, ktorí nezabudli na prameň svojej viery, ale aj kriticky uvažujúci zástupcovia sekulárneho sveta. Francúzsky filozof a sociológ Gilles Lipovetsky hovorí, že v súčasnosti sme svedkami nástupu hyperkonzumnej spoločnosti. Takáto spoločnosť uctieva úspech, blahobyt a pohodlie, slobodu spotreby a výberu životného štýlu, ale prehliada mnohé skutočné potreby človeka. Všetko chce zmeniť na trh, obchod, všetko preratúva na peniaze a sľubuje takrečeno šťastie na kľúč, no napriek tomu sa v ľuďoch prehlbuje pocit skepsy, prázdnoty, sklamania a nespokojnosti.

V knihe, ktorá vyšla v českom preklade pod názvom Paradoxní štěstí, G. Lipovetsky upozorňuje na viaceré riziká konzumizmu. „Trhová logika“ preniká do všetkých oblastí verejného i súkromného života. Za najlepšiu cestu k šťastiu sa pokladá uspokojenie komerčných túžob, ale z toho pramení „paradox hyperkonzumenta, ktorý na jednej strane získava postavenie informovaného a slobodného spotrebiteľa s možnosťou výberu... na strane druhej sa jeho spôsob života, záľuby a chúťky ocitajú čoraz väčšmi vo vleku komercie“.

G. Lipovetsky píše, že ani náboženstvo sa neubránilo vplyvu konzumnej mentality. V prístupe k viere a duchovnosti začína prevládať subjektivizmus a voluntarizmus, s dôrazom na zabezpečenie pozemského šťastia. Dochádza ku komercionalizácii náboženských a paranáboženských praktík. Konzumne nastavený jedinec pristupuje k duchovným ponukám ako zákazník k tovaru, chce si vyberať, rozhodovať sa podľa svojej vôle, svojich predstáv a preferencií: „V hyperkonzumnej spoločnosti sa predáva a nakupuje dokonca aj spiritualita.“

V atmosfére konzumizmu vzniká pseudonáboženstvo bez Boha, pripomínajúce skôr formu psychoterapie: „Hodnota náboženstva už netkvie v zachytení absolútnej pravdy, ale v schopnosti uľahčiť postup k vyššiemu stupňu osobného rozvoja...“ Pravdaže, a pripomína to aj G. Lipovetsky, náboženská viera v pravom zmysle slova – zameraná na ontológiu, sféru božského, zmysel a cieľ bytia – nemôže byť nahradená duchom číreho pragmatizmu a konzumu, ale neprehliadnuteľné prenikanie konzumných prvkov do náboženskej oblasti je varovným príznakom všeobecnej krízy a osobitne krízy identity, ktorá lomcuje dnešným svetom ľudí.

 

Ján Maršálek

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)