Nedeľné slovo (318)

 

Pánov príchod

Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom... Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ (Zjv 1, 12–13, 17–18)

Kresťania očakávajú Kristov druhý príchod. Bude to príchod v sláve, na konci časov. Kristus príde, aby zavŕšil víťazstvo dobra nad zlom, bude súdiť živých i mŕtvych a každému dá odplatu podľa jeho skutkov a podľa toho, či prijal alebo odmietol Božiu milosť.

Kristus je však istým spôsobom stále prítomný vo svete. Hoci bol povýšený a oslávený, zostáva tu na zemi vo svojej Cirkvi. Prichádza ku každému človeku, pôsobí v celých dejinách, zostáva tam, kde je prijímaný.

Obdobie ohraničené prvým a druhým príchodom Ježiša Krista je medzičasom, v ktorom sa od veriacich očakáva bdelosť. Kresťan by si mal byť vedomý nezvratnosti toho, že príde koniec a s ním víťazstvo Pravdy, mal by sa pripravovať na Pánov príchod, mal by mu ísť v ústrety.

Medzičas teda nie je a nesmie byť prázdny, v jeho rámci sa uskutočňuje takzvaný prostredný príchod (adventus medius). Kristus vstupuje do dejín, prichádza vo sviatostiach a v slovách evanjelia, pôsobí prostredníctvom ľudí, ktorí sa mu zasvätili. Ukazuje sa tým, ktorí ho hľadajú, posilňuje ich a vedie k prameňu večného života, učí ich mystike modlitby i mystike práce, aby obstáli v skúškach.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúce: Nedeľné slovo (317).