Ofsajd

 

Ján Grešák

Oliver sedel na tribúne a hrýzol si nechty. Okolo hučalo povzbudzovanie hráčov. Občas aj on hlasito zrúkol, a keď rozhodca zakročil proti „jeho“ mužstvu, strčil prsty do úst a začal hvízdať ako dáky rušeň.

„Prečo len nehrá Kubíček, prečo je tu ten drevený Mikula?“ hútal namosúrený. Teraz však náhle maličký Mikula šikovne zabehol za obranu, obohral brankára a elegantným pohybom poslal loptu do siete. Tá sa už len huncútsky usmiala na naľakaného gólmana, ktorý sa márne za ňou vrhal.

Oliver vyskočil zo svojho miesta, natiahol ruky k nebu a dal sa revať:

„Góóól... góóól! Góóól!“ S ním hučala celá tribúna. A on mával rukami, akoby dirigoval ten revúci orchester. Potom pričapil ruky na plecia pred ním sediaceho diváka:

„Pánečku, videli ste to? To je hráč! Klasa, skutočná svetová klasa!“

Sediaci pred ním sa pomaly obrátil, opovržlivo si ho premeral a s lakonickou triezvosťou precedil pomedzi zuby:

„Ofsajd!“

S Oliverom sa zakrútil celý svet. Zagánil na protivníka, ťažko preglgol a potom súcitne vyhŕkol:

„Ste analfabet. Naozajstný futbalový analfabet!“

„A vy ste obmedzený, drzý a hlúpy!“ odvetil mu neznámy.

„Vezmite si okuliare, keď prídete na zápas!“ vyštekol Oliver.

„A vy sem ani nechoďte!“

Slovo dalo slovo a začali sa triasť päste...

Keď schladení obaja kráčali v sprievode urastených strážcov bezpečnosti, zamrmlal Oliver výhražne:

„Veď my sa ešte stretneme!“

O pár dní šiel Oliver s manželkou navštíviť príbuzných. Nastúpili do trolejbusu, posadili sa vedľa seba, Oliver sa oprel dozadu a natiahol svoju nohu – na topánku pred ním sediaceho človeka.

„Prepáčte“, preriekol, načo ten druhý s úsmevom prikývol – veď nič, nič sa nestalo.

Aj Oliver sa usmial, potom mu však zmrzol úsmev na tvári. To bol ten muž z nedávneho futbalu! Aj on sa zháčil, vari aj ústa otvoril, tak hľadel.

Oliverov „známy“ o chvíľu vystupoval. Otočil sa k manželom a s milým, nefalšovaným úsmevom na perách zasalutoval:

„Majte sa pekne, dovidenia!“

Obaja mu opätovali pozdrav i úsmev. Keď vystúpil, Oliverova manželka sa spýtala:

„Kto bol ten sympatický pán?“

„Je to môj starý priateľ,“ odpovedal presvedčivo Oliver.

 

Ján Grešák

::

Z tvorby autora: Umelá inteligencia verzus prirodzená hlúposť.

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej klubovej edície,
napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.