Ľudovít Košík |
Keď kňaz počas veľkonočnej vigílie nesie veľkonočnú sviecu – paškál, cez kostol zahalený do tmy, spieva trikrát slová „Kristus svetlo sveta“, na čo my odpovedáme „Bohu vďaka“. Chrám sa postupne rozsvecuje, najprv svieti len paškál, potom zapálené sviece v rukách ľudí a nakoniec zažiari celý kostol v plnom svetle a zaznie spev veľkonočného chválospevu Exultet. Tento úvod do slávenia Veľkej noci vyjadruje, že Kristus je tým pravým svetlom, ktoré osvecuje svet a každého človeka a je zárukou jeho večného šťastia. Ako vyznal apoštol Peter, keď svedčil o Ježišovi pred židovskými kňazmi a saducejmi: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12).
Celým Starým zákonom, uprostred pohanského
sveta, sa vinie úcta vyvoleného izraelského národa k jedinému pravému
Bohu: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána
svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou...“
(Dt 6, 4–5). A knihy Starého zákona podávajú svedectvo mnohých, ktorí viere v
Boha boli verní, hoci pre to museli v nie ľahkých okolnostiach znášať mnohé
ťažkosti a prenasledovanie, ba aj smrť. Boh ich sprevádzal a dával im nádej, že
príde Mesiáš. Kráľ Dávid vyznáva: „Ty si moje svetlo“ (2 Sam 22, 29).
V žalmoch sa modlíme: „Pán je moje svetlo a moja spása“ (Ž 27, 1); „Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle
uvidíme svetlo“ (Ž 36, 10). Prorok Izaiáš píše: „Ľud, ktorý chodí v tmách,
uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú krajine tieňa smrti, zažiari svetlo“
(Iz 9, 1).
Ako čítame v Prológu Evanjelia sv. Jána: „Na
počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na
počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho,
čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti
a tmy ho neprijali. (...) Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo
na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho a svet ho nepoznal. Prišiel do
svojho vlastného a vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 1–5, 9–11). Tieto slová
počúvame opakovane v liturgii počas Vianoc.
Kristus bol svetlom počas pozemského života a
oslovoval a pozýval ľudí k nasledovaniu, a tak robí aj dnes. Oslovil
Šavla, keď išiel prenasledovať kresťanov do Damasku, zalialo ho svetlo
z neba (porov. Sk 9, 3) a z veľkého nepriateľa kresťanov naraz sa stal
jedným z najhorlivejších apoštolov.
Dajme sa aj my prežiariť Kristom k životu s
ním, pretože platia aj slová: „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac
ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zlo robí, nenávidí svetlo
a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na
svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu“ (Jn 3, 19–21). A ten
istý apoštol Ján v Zjavení píše: „A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac,
aby mu svietili, lebo ho ožaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho
svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu... (Zjv 21,
23–24).
Svet má svoje cesty, svoje pravidlá a svoje
ponuky. Ide si svojou vlastnou cestou, Boha k tomu nepotrebuje. Mnohí, napriek
tomu, že dostávajú od Boha veľké dary, Bohom pohŕdajú, necítia potrebu byť mu
vďační, nechcú o ňom počúvať. Všimol som si to pred pár rokmi v
Bratislave počas Veľkonočného trojdnia. Zakiaľ som bol účastný na liturgii
Zeleného štvrtka v katedrále, vonku ľudia sedeli, popíjali, zabávali sa. Ale
môžeme to vidieť aj inde, ba aj v našich rodinách.
Svet je rozdelený na tých, ktorí prijímajú
Ježišovo posolstvo a žijú podľa Božích prikázaní, a tých, ktorí proti
nemu broja. Boh nám necháva slobodu, ale máme aj zodpovednosť. Za seba, za
svoje skutky, za tých, ktorí sú nám rozličným spôsobom zverení, aj za svet. Ak
sa správame nezodpovedne k sebe, pohŕdame Bohom a jeho prikázaniami, jeho Slovom,
akú zodpovednosť môžeme mať za iných, za svet?!
Nestačí len kritizovať, polemizovať,
protestovať. Bez Boha nebudeme šťastní ani my, ani naše okolie, ani svet. Bez
Boha lepší svet nevybudujeme. Ak je Boh na prvom mieste, všetko je na správnom
mieste. Každý sa môže rozhodnúť, či pôjde podľa pravidiel sveta, alebo prijme
hodnoty Božieho kráľovstva, ale každé rozhodnutie bude mať svoje dôsledky,
presahujúce hranice našej osoby a nášho života.
Viera nie je len súkromná záležitosť.
O nej treba svedčiť! Nech sa nám darí aj v dnešnom svete žiť pevne
a odhodlane vo svetle Božej lásky a pravdy a víťaziť nad tmou
klamstva, hriechu a smrti.
Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych,
radujme sa, aleluja!
Prajem vám radostné a požehnané
veľkonočné sviatky.
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.
Čitateľom, priaznivcom, autorom PriestorNetu želám pokojné, požehnané prežitie sviatočných dní Veľkej noci.
OdpovedaťOdstrániť