Z Literárneho týždenníka

 

Literárny týždenník aj tentoraz, v novom dvojčísle 11–12/2025, prináša zaujímavé a podnetné príspevky (informácie, glosy, úvahy, recenzie, poviedky, básne...). Pripomeňme aspoň niektoré.

Pavol Dinka v úvahe Vo víre mediálneho spektákla píše o „výrobe súhlasu“, ktorý je zabezpečovaný propagandistickým systémom, fungujúcim v dnešnom svete. Konštatuje, že „sloboda slova sa zvrhla v nezodpovednú slobodu slobodne klamať“. A dodáva: „Denne sme svedkami nespútaného spektákla: arogantného zápasu o politickú moc v parlamente, vydávania pravdy za lož a lži za pravdu...“

Dušan Mikolaj pripravil rozhovor s etnografom, folkloristom a básnikom Pavlom Kužmom. Nosnou témou rozhovoru je ľudová pieseň. Pavol Kužma sa pekne vyjadril: „Každá ľudová pieseň je pre mňa vznešenou katedrálou. Je pokrmom a energiou pre moje city, pre moju lásku k rodisku, k Slovensku, k mojej vlasti... Je synergiou vo vzťahu k vzácnym ľuďom, tvorcom v každej oblasti ich ušľachtilých počinov. Ľudová pieseň je nevysychajúce žriedlo krásy i poznania.“

Jozef Marec v článku Ukradnuté šestonedelie poukazuje na múdrosť našich predkov: „Čím som starší, tým som skeptickejší k tomu, ako dnes žijeme, ako sa spreneverujeme mnohému dobrému, čo kedysi robilo život duchovne bohatším, zdravším a zaujímavejším. (...) V správaní našich predkov bolo veľa skúseností a veľa zdravej racionality, ku ktorej dospeli sviežim rozumom a možno aj intuitívne.“

Blížiace sa desiate výročie úmrtia kardinála Jána Chryzostoma Korca pripomína zásadný článok Emílie Hrabovcovej. Autorka, objasňujúc súvislosti, upozorňuje na dôležitosť historického povedomia a uvedomelého formovania individuálnej a kolektívnej identity; okrem iného píše: „V časoch vyľudňovania dejín a spochybňovania autorít spomienka na kardinála Korca vracia do historickej pamäti jednu z veľkých postáv najnovších slovenských dejín. Mimoriadnu nielen pre svoju vysokú cirkevnú hodnosť a obrovské pastoračné, literárne a organizačné dielo, ale predovšetkým preto, lebo bola zosobnením slovenských dejín a slovenskej identity, bola hlboko vnútorne spätá s národom, jeho vierou i jeho dejinami, prekonávala s ním kríže a prenasledovania, bola citlivá na jeho potreby a biedy, ukazovala mu cestu – keď bolo treba aj kritickým slovom – a on ju preto prirodzene vnímal ako morálnu autoritu.“

Posledná strana časopisu patrí Literáriu, teda drobným humoristicko-satirickým útvarom. Stretáme sa tu aj s „našimi“ autormi, prispievateľmi do PriestorNetu. Milan Kupecký presne triafa: „Hlupák sa môže utešovať tým, že je zábavný.“ Milan Hodál konštatuje, že „človek nemôže žiť bez hlavy, zato ľudstvo môže bez hlavíc...“ A Ján Grešák výstižne poznamenáva: „Ani zábavná pyrotechnika sa nemusí vždy končiť výbuchom smiechu.“

 

Vybral a zostavil: Ján Maršálek

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.