Spaľovanie zosnulých? Nekresťanské barbarstvo!

 

Karol Dučák

Aj keď sa so spopolňovaním mŕtvych začalo v Európe už v 70. rokoch 19. storočia, katolícke Slovensko „trendu spaľovania zosnulých pomerne dlho vzdorovalo, krematórium v Bratislave bolo postavené až koncom 60. rokov minulého storočia“ (domov.sme.sk). Bratislavské krematórium ako prvé na Slovensku sprevádzkovali 24. januára 1969 v Bratislave – Lamači. Nachádza sa „v prírodnom prostredí spolu s urnovým hájom na ploche 16 ha“ (vtedy.sk).

Neskôr boli uvedené do prevádzky ďalšie krematóriá v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a v ďalších mestách, pričom záujem o spaľovanie zosnulých rastie, no to nie je radostná skutočnosť. Je totiž potrebné konštatovať, že v princípe je spaľovanie mŕtvych barbarským činom, ktorý kresťanstvo po stáročia odmietalo.

Pochovávanie mŕtvych označuje za jeden zo skutkov milosrdenstva voči blížnemu už Starý zákon. Aj náš Pán Ježiš Kristus prijal ľudské telo a bol s ním po smrti úctivo pochovaný do zeme. V Európe zakázal kremáciu pod trestom smrti už franský kráľ Karol Veľký v roku 785 a kresťanská Európa rešpektovala tento zákaz vyše tisíc rokov. K spaľovaniu zosnulých sa však celkom výnimočne pristupovalo pri hromadných katastrofách alebo epidémiách moru. Tiež padlí vo vojnách boli masovo spopolňovaní.

Vážime si sami seba?

 

Vlado Gregor

Preto sú blahoslavenými tichí, a nie veľkohubí, lebo veľké huby vedú iných aj seba do záhuby. Táto myšlienka mi napadla pri pokračujúcom štvaní proti prvej Slovenskej republike a jej prezidentovi Mons. Jozefovi Tisovi. Ak si nevážime, čo sa pre nás v tej búrlivej dobe konkrétne a v tichosti urobilo, tak si nezaslúžime žiť ako národ. (Posledný je to vták, čo si do vlastného hniezda špiní.) Počúval som 14. marca v Slovenskom rozhlase prehľad historických udalostí na tento deň. Spomínali sa nejaké svetové udalosti a niekoľkí herci, prevažne českí... Existuje ešte aj nejaký iný národ, ktorý by sa natoľko hanbil za svoju „odpornú a zbytočnú“ existenciu?

Sviečková manifestácia (svedectvo)

 

Vlado Gregor

Nasledujúcu reportáž som napísal v deň konania Sviečkovej manifestácie, 25. marca 1988, ako priamy účastník, ešte mokrý...

Bratislava, Hviezdoslavovo námestie: Leje ako z krhly, ale tisícky ľudí priamo na námestí a tiež v okolitých uliciach pôsobia mimoriadne hrejivo. Okolie otepľuje aj živý požiarnicky ruch, množstvo špeciálnej techniky a polievacích áut, ktoré oživujú zmoknutý priestor. Vládne tu uniformita – policajné uniformy, požiarna uniformita, uniformy špeciálnych oddielov s obuškami, helmami a štítmi, uniformita dáždnikov a o chvíľku aj uniformita sviečok. Tie sa zapaľujú po naozaj slávnostne a precítene zaspievanej štátnej hymne, pri ktorej, napodiv, štátne orgány neprejavujú úctu, nestavajú sa do pozoru. Prečo? Chystajú sa totiž na štart.

Do zástupu začínajú vchádzať policajné autá a snažia sa vytlačiť ľudí zo stredu námestia. Koľko je tých áut? Dvadsať, tridsať? Neviem, uskakujem naraz pred tromi-štyrmi. Aj tak trvá asi desať minút, než ľudí odpracú...

Odkazy klasikom

 

Milan Hodál

Hviezdoslavovi (Hájnikova žena)

Statočnú mal hájnik Čajka žienku.
Villáni ju zvádzal. Už je nebohý...
Dnes by sa tá scéna neskončila vraždou.
Dnes by k slovu prišli parohy...

 

Kukučínovi (Dom v stráni)

Dnešný človek z množstva prianí
želal by si ten dom v stráni.

Ideologické bludy

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.

::

Ruská zmrzlina sa údajne už nebude predávať – vlastne bude, ale pod iným názvom. Podobne ruské vajce – už nesmie byť ruské, v obchodoch ho nájdete pod označením „piknik vajce“. Nuž, bolo by to hádam aj smiešne, keby to nebolo trápne. A nielen trápne, ale aj krátkozraké a nedôsledné. Veď sú i ďalšie výrobky, ktoré by sme podľa takejto logiky museli premenovať, napríklad tatárska omáčka (koľko zla napáchali kedysi Tatári!) alebo maďarský guláš (Maďari majú tiež všeličo na rováši), prípadne anglická slanina (kolonializmus), nehovoriac o čínskej kapuste a francúzskych či amerických zemiakoch!

Nedeľné slovo (314)

 

Napomenutia

„Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ (1 Kor 10, 12)

„Myslíte si, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ (Lk 13, 4–5)

Napomenutia... Ak nebudeme robiť pokánie, zahynieme... To nie sú sladké reči falošnej útechy. Ježišovo učenie je Pravda.

Sme takí

 

Robert Hakala

Robert Hakala

Najprv sa nám stane niečo zlé...
Hneď si spomenieme,
že existuje Boh.
A tak prosíme,
prosíme
a dúfame.
Potom sa naša tvár
rozjasní –
a my zabudneme
poďakovať...