Pripravený pomôcť

 

Kristína Ondrkálová

„Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: ‚Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!‘, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?“ (Jak 2,15–16)

Všetci vieme, aká dôležitá je včasná pomoc napríklad rýchlej zdravotnej služby pri záchrane života alebo prvá pomoc, ktorú vie človek poskytnúť na ulici niekomu, kto ju potrebuje.

Ak nepomôžeme človeku vtedy, keď potrebuje nejakú konkrétnu pomoc či radu, konkrétny skutok lásky, ak neurobíme to, čo by sme mu práve v tej chvíli mohli a mali urobiť, možno už nepríde, už ho neuvidíme, obráti sa na niekoho iného, ochotnejšieho.

Eucharistické zázraky a eucharistická terapia

 

Eucharistia, čiže Najsvätejšia oltárna sviatosť, je klenot výnimočnej ceny, ktorý Boh daroval ľudstvu. V Eucharistii je osobne prítomný, hoci skrytý, sám Spasiteľ Ježiš Kristus, darujúci nám svätosť a spásu. Kódex kánonického práva (KKP) v kán. 897 uvádza: „Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie.“

K ustanoveniu Eucharistie došlo pri Poslednej večeri, teda vôbec prvej svätej omši v dejinách kresťanstva. Ale Spasiteľ už skôr pripravoval ľudí na tento zlomový okamih v dejinách spásy. Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn 6, 35).

Dom na piesku

 

Spoločnosť bez náboženského fundamentu je ako dom postavený na piesku. Nemá stabilitu ani trvácnosť. Chýbajúca opora vyvoláva pocit neistoty a pominuteľnosti. Jediným kritériom riadenia štátu sa stáva mienka väčšiny – nestála, ovplyvniteľná a ľahko zneužiteľná. Na úrovni jednotlivca sa dostáva do popredia egoistické napĺňanie túžob, neraz umelo vyvolaných, čo v konečnom dôsledku vedie ku konzumnému spôsobu života a k degradácii kultúrnych hodnôt.

Postmoderná spoločnosť začala utvárať človeka ako konzumenta, ktorý uvažuje iba v intenciách pôžitku, úspechu a zisku. Staré morálne a civilizačné piliere boli nahradené vidinou pokroku, vidinou akéhosi nového sveta, v ktorom bude vládnuť rozum, racionalita a veda, to však dáva priestor sociálnemu inžinierstvu v tých najhorších podobách.

Pietna spomienka na kňaza Štefana Mnoheľa

 

Mons. Štefan Mnoheľ

Miloval všetko statočné, kresťanské, slovenské...

Dňa 24. októbra 2024 usporiadala Miestna organizácia Matice slovenskej pietnu spomienku pri príležitosti 80. výročia úmrtia Mons. Štefana Mnoheľa. Konala sa pri jeho hrobe na cintoríne v Poprade – Veľkej. Okrem organizátorov boli na podujatí prítomní členovia Kresťanského spoločenstva a žiaci štvrtého ročníka Spojenej cirkevnej školy Jána Pavla II. v Poprade. V úvode zaznela štátna hymna, báseň a spoločná modlitba. Nasledoval príhovor čestnej predsedníčky MO MS Ľ. Hrehorčákovej, ktorá priblížila život a dielo tohto vzácneho kňaza.

Svet bez viery

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Krajina sa nestáva pustou iba zánikom telesného života, ale aj života duchovného. Svet bez viery, bez živého náboženstva a plodivej kultúry predstavuje duchovnú púšť. Takýto svet, akokoľvek bohatý, akokoľvek technicky vyspelý, nemá budúcnosť, smeruje k zániku. Striedanie, reprodukovanie, prepočítavanie čohokoľvek nemá potenciu vývoja a nič skutočne životaschopné nevznikne ani zo synkretizmu. Plodivú silu má iba to, čo je pôvodné a čisté.

Nedeľné slovo (293)

 

Kritérium viery

„Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: "Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Ježiš zastal a povedal: "Zavolajte ho!" Zavolali slepca a vraveli mu: "Neboj sa! Vstaň, volá ťa!" On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Slepec mu odpovedal: "Rabboni, aby som videl!" A Ježiš mu povedal: "Choď, tvoja viera ťa uzdravila!" A hneď videl a šiel za ním po ceste.“ (Mk 10, 46–52)

Každému sa stane podľa jeho viery. V tom je spravodlivosť. Každý si svojou vierou stvárňuje život. Nerozhodne nikto iný, ani Boh neskriví ľudskú slobodu.

Pane, povedz...

 

Milan Hodál

Milan Hodál

Tak povedz... Povedz, Pane!
Ako to vidíš?
Akú hru to tu hráme?
Sme mimo,
alebo je tu nádej,
posunúť dejiny aspoň o kúsok ďalej? 

Svet možno pochopí
a možno nepochopí.
Je v slepej uličke
a stráca dobré body. 

A ktovie,
čo sa ešte udeje.
Koľko ukrojíme
svetu z nádeje?! 

A možno kdesi na obzore,
už svieti nepriaznivé skóre. 

Tak teda povedz... Povedz, Pane!
Ako to vidíš,
čo je v pláne? 

Ty, ktorý všetko vieš,
aj to, čo sa stane.
Je šanca? Alebo
smerujeme k dráme?