Karol Dučák |
Aj keď sa so spopolňovaním mŕtvych začalo
v Európe už v 70. rokoch 19. storočia, katolícke Slovensko „trendu
spaľovania zosnulých pomerne dlho vzdorovalo, krematórium v Bratislave bolo
postavené až koncom 60. rokov minulého storočia“ (domov.sme.sk).
Bratislavské krematórium ako prvé na Slovensku sprevádzkovali 24. januára 1969
v Bratislave – Lamači. Nachádza sa „v prírodnom prostredí spolu s urnovým hájom
na ploche 16 ha“ (vtedy.sk).
Neskôr boli uvedené do prevádzky ďalšie
krematóriá v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a v ďalších mestách,
pričom záujem o spaľovanie zosnulých rastie, no to nie je radostná
skutočnosť. Je totiž potrebné konštatovať, že v princípe je spaľovanie
mŕtvych barbarským činom, ktorý kresťanstvo po stáročia odmietalo.
Pochovávanie mŕtvych označuje za jeden zo skutkov milosrdenstva voči blížnemu už Starý zákon. Aj náš Pán Ježiš Kristus prijal ľudské telo a bol s ním po smrti úctivo pochovaný do zeme. V Európe zakázal kremáciu pod trestom smrti už franský kráľ Karol Veľký v roku 785 a kresťanská Európa rešpektovala tento zákaz vyše tisíc rokov. K spaľovaniu zosnulých sa však celkom výnimočne pristupovalo pri hromadných katastrofách alebo epidémiách moru. Tiež padlí vo vojnách boli masovo spopolňovaní.